Kapra ste sa prejedli? Vyskúšajte žabie stehienka!

Vianoce sa zvyknú sláviť v hocijakom kúte tohto sveta. Každá krajina má ale tie svoje tradičné zvyky, ktoré sa od našich líšia či už to menej alebo diametrálne. Darčeky tak nie sú podarovávané v jednotný deň rovnakou postavou, nie všade sa dajú nájsť pod stromčekom, pričom ani podávané menu nevyzerá na štedrovečerných stoloch rovnako. Aj preto sme pripravili prehľad, ako prebiehajú vianočné sviatky v cudzine.

Iný kraj, iný mrav

Celé náhlenie a zhon začína pred Vianocami a zvyčajne končia tesne pred ich začiatkom. Často to ale pokračuje ešte aj na štedrí deň. Takáto vec v posledných rokoch nie je ničím neobvyklým. Predvianočné šialenstvo ale možno pozorovať všade vo svete, nielen u nás. Týmto sa sviatky od iných kultúr naozaj nelíšia. Rovnakým znakom podľa kresťanstva je tiež narodenia Ježiša Krista. I keď mnoho sa odvíja práve od toho, oslavy sa líšia. Zvyky tak majú v rôznych kultúrach iné špecifiká, ktoré sviatkom pridávajú punc originality a jedinečnej atmosféry. Pozrime sa teda do sveta, do miest, ktoré sú pre nás viac či menej vzdialená až exotické.

Strom, drzewo, tree, baum, árbol, fa…

Začnime azda tým najrozšírenejším zvykom, vianočným stromčekom. Ten sa vo svete rozšíril ako lavína. V takej Brazílii zdobia ihličnany, hoci väčšinou umelé, len tí zámožnejší aj pravé. Platí tu, že čím farebnejší, tým krajší. Argentínčania si zas vystačia s pôvodnými, vždyzelenými stromami, ktoré decentne ozdobia, pričom niekedy na ne poukladajú chumáčiky bavlny, pripomínajúce sneh. V Mexiku, kde vianočné oslavy patria k najveselším, sa zháňaním stromčekov neobťažujú. Darčeky vložia do veľkého hlineného džbánu a majú pokoj.

V Európe sú vianočné stromčeky klasikou, ale napríklad také nórske by vás zaručene prekvapili. Nóri milujú svoju zem, ctia si svoju vlasť, sú na seba hrdí, čo dávajú najavo vlajkou, ktorá na stožiari stojí pomaly u každého domčeku, a dôvodom k jej vyveseniu nemusí byť len štátny sviatok, ale napríklad aj dedove narodeniny. A tak i stromčeky zdobia vianočné reťaze z malých vlajočiek.

Aj ženy vedia padať komínom!

Santa Clausa, ktorý príde na saniach poháňaných sobmi, vlezie do domu komínom a nadeľuje darčeky do pripravených pančúch, poznáme predovšetkým z amerických filmov. V takej Argentíne darčeky nadeľuje tajomný Magio, a to do topánočiek, ktoré mu deti predom pripravia. Pred dom potom položí trochu sena a vedro s vodou, aby sa jeho koník posilnil pred púťou do Betlehema za Ježiškom. Vo Fínsku roznáša darčeky Ukko, ktorému pomáhajú piadimužíci s pláštenkami lemovanými kožušinkou. Dánom darčeky odovzdáva Vianočné posol, na ich príprave si veľmi zakladajú.

Poďme ale trochu nižšie od Vikingov. V Estónsku darčeky rozdáva Vianočný dedo, ale aby niečo dostali, musia zaspievať, zatancovať alebo povedať básničku. Podobná postava, Otec Vianoc, rozdáva darčeky zas Francúzom. V Chorvátsku podľa starého zvyku dávajú na Štedrý deň mládenci svojim vyvoleným ozdobené jablká. Možno pre vás bude prekvapením, že v Taliansku neroznáša darčeky Ježiško, ani žiadna iná mužská postava, ale je to žena veľmi dobrého srdca, ktorá má nesmierne pochopenie pre ľudské slabosti. Jej meno je Befana a nerada sa ponáhľa, čo má za následok, že za deťmi na Sicílii dorazí s darčekmi až 7. januára.

Niekde to istí reštaurácia, inde ľadové šaláty

Ak je pre vás tradičný kapor s množstvom malých kostičiek skôr utrpením než slasťou, inšpirujte sa v krajinách, kde ani nevedia, ako kapor chutí. Angličania sú povestní svojim nenahraditeľným pudingom, pričom v takej Amerike či Brazílii je klasikou moriak. V Argentíne pripravujú hydinovú pečienku z páva, ktorého perie zdobí aj sviatočný stôl. Menu v Austrálii tvoria skôr studené šaláty či torty, Francúzi zas plnia moriaka hľuzovkovou plnkou, nechýbajú samozrejme ustrice, slimáky, žabie stehienka, ktoré zapíjajú víno. Štedrú večeru nejak extrémne neriešia Belgičania, ktorí si pokojne zájdu do reštaurácie. V Bulharsku sa obyčajne uspokoja s bravčovým mäsom a strukovinami, v Chorvátsku dávajú na stôl slamu, časť tiež na zem, kam si na ňu po večeri sadajú a rozprávajú sa.

Niet na tatranský stromček so salónkami

Tak čo, vymenili by ste si najkrajšie dni v období cez rok s takými Mexičanmi, Argentínčanmi, Austrálčanmi či Belgičanmi? U nás v Meline si myslíme, že by vám dobrá nálada v cudzine dlho nevydržala. Niet totiž na také sviatky, na ktoré sme zvyknutí odmalička. Ako zažiť tradičné Vianoce tak, ako sa patrí, sa zas môžeš dozvedieť v článku SEM! Zatiaľ sa majte pekne a začnite sa na naše pravé Vianoce konečne trochu tešiť.

Poznáte bobaľky? Mali by ste!

Najkrajšie obdobie cez rok, obdobie Vianoc, síce ľudia vo veľkom oslavujú na celom svete, no každý národ, región či každá rodina má svoje odlišné tradície. Príznačné zvyky sú hlavne premietnuté na štedrovečernom stole, kde to počas večere hýri maškrtami od výmyslu sveta. V mnohých rodinách na ňom nesmú chýbať bobaľky, ktoré majú na Vianoce špecifický význam. Aký?

Čo to vlastne je?

Bobáľka, pupák, opekanec. Ide o malú guľôčku z kysnutého cesta. Aspoň takto vám to stručne  vysvetlí najznámejšia slobodná encyklopédia, Wikipédia. No, moc toho o tradičnej vianočnej maškrte mnohých rodín nevie. Možno preto, že táto sladká delikatesa je neodmysliteľnou súčasťou štedrovečerného menu predovšetkým na východe Slovenska. I preto západný svet o bobaľkách toho moc nevie, čo je škoda. Ich škoda. Prečo?

Aj západniari si dokážu pripraviť bobaľky

Recept na opekance je súčasťou tradičný tajomstiev kuchyne severného Spiša. Odpradávna sa piekli z chlebového cesta v peci v tvare dlhších šúľkov alebo v tvare menších paličiek. Z pripraveného chlebového cesta sa najprv odkroja kúsky vo veľkosti orecha, tie sa následne upečú v peci. Tesne pred jedením sa obaria vodou alebo mliekom, aby zmäkli, posypú sa pomletým makom či cukrom a osladia roztopeným medom, hrozienkami alebo cukrovou vodou. Proste „zabitá“ kombinácia pre všetky vianočné, a teda mlstné jazýčky. A kto má už sladkého plné zuby, resp. tukové vankúše, bobaľky sa môžu robiť aj na slano s kyslou kapustou, bryndzou i tvarohom.

Jedia sa zo spoločnej misy…

…aby rodina spolu držala aj budúci rok. K opekancom sa totiž viaže veľa magických úkonov. V niektorých oblastiach stredného Slovenska ľudia veria, že úrodnosť ovocných stromov sa zvýši, ak ho potrú prvým odrezaným kúskom cesta na opekance. Inde, podľa ľudovej viery, mala konzumácia bobaľkov počas vianočnej večere zabezpečiť hojnú úrodu obilia v nasledujúcom roku. Mak zasa v ľudovej tradícii symbolizuje hojnosť. Zaželať niekomu „peňazí ako maku“, znamená zaželať mu bohatstvo. Preto sú pupáčiky na vianočnom stole také dôležité, rodine totiž majú zabezpečiť prosperitu. A tú by sme brali všetci, že? Tak nech aj vám sa tento rok makové bobaľky zakotúľajú na štedrovečerný stôl. Dobrú a hlavne bohatú chuť!

Ako zažiť pravé, naše Vianoce?

Ulice rozžiarené blikotajúcimi svetlami, miestami prečačkaná výzdoba a koledy znejúce na každom kroku (s tými koledami sme to už trochu prepískli) nenechajú nikoho na pochybách, že je tu to najkrajšie obdobie v roku. Máloktoré z nich je totiž opradené toľkými poverami, zvykmi a tradíciami, ako sú práve Vianoce. Tradície a zvyky zanikajú a naopak neustále vznikajú, čo znamená, že aj Vianoce sa od nepamäti vyvíjali, vyvíjajú a budú vyvíjať.

Viac svetla z monitorov ako zo stromčeka

Vzájomná úcta, láska, ozdoby, pohoda, darčeky a jedlo v hojnom množstve. To sú symboly, ktoré odjakživa spájajú ľudí počas vianočných sviatkov na celom svete. S istotou sa toto však už dnes tvrdiť nedá! Súčasné, častokrát netradičné Vianoce, sa aj u nás podstatne líšia. Doba je vo všetkom rýchlejšia, no zároveň aj uponáhľanejšia, nakupujeme ako zmyslov zbavení, na cestách po sebe hrešíme, miesto kapra si dávame vyprážaný kurací rezeň, salónky na stromčekoch vystriedali avantgardné gule. Pri tom všetkom opičení sa po západe zabúdame, ako to bolo kedysi krásne či zaujímavé, a ako si ľudia dokázali vianočnú atmosféru vychutnať naplno.

Prelaďte na slovenské koledy

Aspoň na minútku sa skúste zamyslieť nad tým, čo tradičné Vianoce pod Tatrami naozaj znamenali. Boli to predovšetkým sviatky pokoja, mieru, dobrej vôle i dobročinnosti. Dni, kedy sa rodina po celom roku dokázala zísť pri jednom stole, kedy sa po dlhej dobe dokázali stretnúť dlho nevidení priatelia. Naši prastarí rodičia sa musia v hroboch obracať, keď nás ešte aj na Štedrí deň zhora pozorujú, ako košíkom brázdime po supermarketoch a nakupujeme zabudnuté potraviny, nedajbože posledné darčeky. O to je to viac do plaču, keď si uvedomíme, že naše babky a dedkovia nemali také možnosti a taký ľahký prístup k surovinám a predsa si z toho mála dokázali vyčarovať šťastné a veselé Vianoce.

Žiadne cookies pre Santu, ale zapálený krb pre blízkych

Obmedzte zhon a šialenstvo predvianočných nákupov. Venujte svojim blízkym zážitok, vec cennú z osobného hľadiska, neprepočítavajte lásku na peniaze a už vôbec si nepožičiavajte od bánk horibilné sumy. To radšej pripravte niečo vlastné, nemusí to byť perfektné, do detailov prepracované, ale hlavne, aby to bolo zo srdca. Takýto dar si podarovaný bude pamätať do konca života. Skúste tiež obmedziť umelé cudzie zvyky. Nepotrebujeme predsa všade navôkol Santa Clausa a Rudolfa s červeným nosom. Máme veľa svojich krásnych a zaujímavých tradícií. Aj keby ste ich nepoznali, nebojte sa ich aspoň vyskúšať! Keď to s nimi nevyjde, resp. vám tradičné medovníky s klasickým punčom voňať nebudú, ďalší rok tu budú Vianoce opäť!

Prečo si dať pri náhlení sa do hrobu punč?

Áno, už sa to blíži! Alebo už je to tu? Nemáme na mysli Santa Clausa, ale vianočný „šialenizmus“. Ten je v tomto období badať tak na šmykľavých (džuratých) cestách, ako aj v obchodných centrách, kde to počas adventu vyzerá, akoby bol neustále „Black Friday“. Už to tak býva, že zo sviatkov sme viac vystresovaní, ako uvoľnení a šťastní. Chvalabohu, že pomaly v každom meste sa môžeme ísť počas zimy poprechádzať po vianočných trhoch, kde si aspoň vieme dožičiť voňavý, sladký, no hlavne ukľudňujíci punč.

Štipka alkoholu prospieva

V dnešnej, vysokorýchlostnej dobe, kedy je toho času počas sviatkov o riadny kus menej ako obvykle, si často jednoducho nevieme Vianoce užívať v pokoji. Hlavná vec, že z každej strany na nás svieti prianie „prežite pokojné vianočné sviatky v kruhu najbližších“. Konzumný zhon vedia ako tak pribrzdiť a ustrážiť vianočné trhy, kde to už viac „dýchať“ sviatočnou, priateľskou a veselou atmosférou ani nemôže. Najideálnejšie je, keď sú stánky porozmiestňované na námestí tak, že sa ich po ceste z práce domov vyhnúť nevieme. Samozrejme ak do roboty nechodíme autom. Vtedy sa častokrát stáva, že i keď sa náhlime ako blázni, aby sme si doma čím skôr zrolovali celý Facebook, pekné farby, výzdoba, vianočné pesničky a hlavne vôňa horúceho punču, nás aj tak premôžu.

Kokosy na sneh jednoducho patria!

…a nielen vo filme o jamajských bobistoch. Dosť bolo písmen o premárnenej šanci užívania si života, povedzme si konečne niečo aj o punči. Začnime najskôr jeho pôvodom. Výraz punč pochádza z anglického „punch“ a označuje pomerne širokú škálu nápojov ako alkoholických, tak i nealkoholických. Spoločné majú to, že obsahujú hlavne ovocie či ovocné džúsy. Pôvodom indický nápoj si na začiatku 17. storočia obľúbili Angličania, ktorí si ho nedokázali odoprieť a rýchlo sa tak mohol rozšíriť do krajín celej Európy. Pôvodne sa nápoj vyrábal z alkoholu, cukru, citrónu, vody alebo čaju a korenia. K výrobe sa užívalo víno či brandy, ale okolo roku 1655 sa začal používať tzv. „jamajský rum“ a moderné poňatie punču bolo na svete.

Receptov je ako húb po daždi

Snáď každá krajina má ten svoj špecifický, takže punč, ktorý si dáte napríklad v Rakúsku, má viac alkoholu a teda nemusí byť rovnaký ako ten, na ktorý sme zvyknutí pod Tatrami. K rôznym receptom sa dnes nie je žiaden problém dostať, či už to pomocou internetu alebo časopisov. Každý si tak môže vybrať či uvariť taký, ktorý najviac ulahodí práve jeho chuťovým bunkám. Ak sa teda nechystáte, nemáte možnosť, alebo sa vám proste nechce nasať vianočnú atmosféru na niektorom z trhov, môžete si lahodný punč vykúzliť v pohodlí domova.

Pri punči sa medze nekladú!

Čo by to bol „múdry“ článok o punči, kebyže sa v ňom nenachádza recept? Jeden z tých originálnejších vie aj Melina, tak nechajte sa inšpirovať. Budete potrebovať čierny čaj, 100% pomarančový džús, červené suché víno, ovocie, škoricu, klinčeky, kryštálový cukor a samozrejme trochu rumu.

Úplne na začiatku zalejte liter čierneho čaju a nechajte lúhovať. Medzičasom mandarínky, pomaranč a jablko nakrájajte na malé kúsky, ktoré spolu s litrom džúsu dajte variť. Postupne vlejte červené víno, taktiež 1 liter, a do nápoja hoďte škoricové drievko (2-3) aj klinčeky (2-3). Keď je tekutina teplá, vlejte do nej vylúhovaný čaj s práškovým cukrom podľa chuti. Punč nech dlho nevrie, inak alkohol veľmi rýchlo vyprchá. Podľa chuti nakoniec do pohárikov vlejte štamperlík rumu. Nezabudnite ani na deti a vyrobte im variantu bez alkoholu. Tak teda, až teraz, v spoločnosti chutného punču, môžu konečne prísť tie pravé, pokojné Vianoce. Na zdravie!

Premôž sa a daj si divinu. Sila divej svine ťa neminie!

O tom, ako byť počas depresívnej jesene vďaka jedlu fit a zdravotne čo možno najviac v poriadku, ste sa mohli dozvedieť v predchádzajúcom článku. Nepovedali sme si však, že určitý, nie malý, vplyv na fungovanie organizmu cez chladné obdobie má mäso. Práve jeseň je spojená s vrcholom loveckej sezóny a aj preto patrí pod Tatrami k najobľúbenejšiemu gurmánskemu obdobiu. To všetko len vďaka divine!

Kto je silnejší? Diviak alebo sliepka?

Ako všetci dobre vieme, či už to z filmov alebo z literatúry, naši predkovia konzumovali hlavne mäso. Nie nadarmo sa hovorí, že človek je a vždy bol lovcom od prírody. Postupom rokov sa však výrazným spôsobom prístup k tomuto pokrmu zmenil. V súčasnej dobe ho ľudia jesť odmietajú z rôznych etických či zdravotných dôvodov. Aj napriek tomu zvieraciu pochúťku zastáva mnoho milovníkov. Medzi najviac konzumované mäsá patria hydinové, bravčové, hovädzie alebo tie rybie.

Hlavne mladí ľudia dnes velebia kuracie mäso. Fenoménom dnešku je totiž zdravý životný štýl podmienený obetovaním kopu hodín vo fitness centrách. Po príchode Schwarzenegrov domov si naložia toľko kuraciny s ryžou, že im klasický tanier nestačí. Každý článok na internete odporúča „makačom“ práve túto kombináciu. No a samozrejme to aj každý dodržiava. Avšak málokde sa píše, aká je skutočná kvalita kuracieho mäsa, ktoré vo veľkom kupujeme v supermarketoch. Zvyčajne neriešime, že väčšina je nadopovaná antibiotikami, ktoré výrazne pohlcujú dôležité bielkoviny či iné látky. Kupovať len bio kuracinu sa však len tak samozrejmosťou určite nestane. A aby sme sliepky chovali doma na balkóne, na to tiež nemáme čas. Aj z tohto pohľadu je vhodné doplniť kuracie menu o nejaký iný druh mäsa. No a ideálom v tomto období je…

Gurmánsky zázrak jesene

Čiže divina! Nielenže vyniká nezameniteľnou chuťou, ale navyše je nesmierne zdravá. Má málo tuku, no zároveň veľa vitamínov, minerálov a ďalších prospešných látok. Často sa máme možnosť v reštauráciách stretnúť so špecialitami, ktorým kraľujú srnce, jelene, bažanty, muflóny, diviaky či zajace. Takáto zver sa voľne pohybuje v lesoch a na poliach, kde má dostatok pohybu, pričom okrem trávy pučí do hlavy aj rôzne bylinky či iné poľné plodiny. Práve takýto spôsob života divej zvery aj zloženie stravy sa odrážajú v chuti, štruktúre, aj v obsahu cenných látok, vitamínov, minerálov i stopových prvkov mäsa.

Prečo žvákať čo najviac diviny?

Pretože mäso je tiež cenené aj pre značný podiel tzv. zdravých tukov, to jest nenasýtených mastných kyselín a omega-3 kyselín. Najviac sa ich vyskytuje v srnčom, jeleňom, mufloňom a zajačom mäse. Mimochodom, môže sa zdať čudné, prečo sme zatiaľ ani raz nespomenuli kačacie mäso, s ktorým sa počas jesene hoduje azda najviac. Je to preto, že práve kačacina sa na základe výživových hodnôt spomedzi spomenutej diviny radí na to úplne posledné miesto. Avšak pozor. V porovnaní s takou kuracinou či bravčovinou je tým najideálnejším spestrením proteínmi nabitej stravy. Ale teraz späť k divine!

Tá je okrem výborného zdroja bielkovín aj zdrojom vitamínov a to B12 i vitamínu A, ďalej sa môže pochváliť obsahom minerálnych látok, medzi ktoré patrí železo, vápnik či fosfor. Mäso sa tiež odporúča pre svoj nízky obsah tuku a cholesterolu, čím je vhodné aj pre osoby držiace redukčnú diétu. Divina je omnoho stráviteľnejšia než ostatné mäsové pokrmy a celkovo biologicky hodnotnejšia. Tak na čo ešte čakáte? Hor sa na lov!