Autor Wordbajan Wordpress

  • Ako pošliapať depresívnu jeseň?

    Ako pošliapať depresívnu jeseň?

    Ako pošliapať depresívnu jeseň?

    Keď sme boli malí, neresti ročných období sme nejak rapídne neriešili, že? Počas slnečných dní sme sa už nevedeli dočkať na bicyklovanie či korčuľovanie, v lete sme sa so zabrýzganými ústami od zmrzliny neustále šantili v bazéne, na jeseň sme najradšej nohami prechádzali lístím (skôr sme ho všade možne rozkopávali), v zime sme sa zas nevedeli dočkať prvých vločiek snehu. Teraz, keď sme už starší, vieme ročné obdobia „ohundrať“ o čosi viac. Viete, o ktorom období, resp. o jeho výhodách či nevýhodách, panujú najhorlivejšie debaty? Je ňou samozrejme Jeseň!

    Do pekla s ňou!

    Všade samá hmla, ponorená do sychravého počasia, ktoré nás „očaruje“ 6/7 dní v týždňi, z toho vyplývajúca únava a horšia nálada. Ani sa len nedočkáme žiadneho závratného sviatku či obyčaju. Samozrejme okrem dušičiek, čiže sviatku všetkých svätých, ktorý nám však náladu určite nezlepší. Snáď aj áno, keďže máme voľno v práci i v škole, no pri cestovaní domov, ktoré vďaka hustej premávke pripomína nekonečný príbeh, je tá „úžasná“ nálada značne pošramotená.

    V hlave máme okrem toho chrobáka, že už by aj bolo dobré prezuť gumy na aute, no dvakrát sa nám nechce. Samozrejme to necháme na poslednú chvíľu, kedy sa nám už dedko Mrázik uškŕňa spoza okna. Po príchode do servisu zisťujeme, že si tie pneumatiky radšej vymeníme doma vlastnoručne a bude to trvať omnoho kratšie, akoby sme mali čakať v dielni. Kto to však nevie, má jednoducho smolu.

    Okrem toho nie je v jeseni ani teplo, ani zima. Raz je totiž extrémne chladno s prízemnými mrazmi, kedy zo skríň povyťahujeme tie najhrubšie „skafandre“, o tri dni ich vďaka babiemu letu pučíme späť. Aby toho nebolo málo, tma je už o piatej! Zašportovať si na čerstvom vzduchu po práci neprichádza do úvahy. Samozrejme si prejdeme nádchou, keďže „my“ a „vitamíny“ sú dva rovnako tvrdohlavé póly, ktoré sa odpudzujú ako magnety. Prosto a jasne, celé zle! Avšak…

    Listy sú v tom nevinne

    Z vyššie uvedených jesenných „skvostov“, ktorých nie je málo a určite sme ich ani všetky nespomenuli, treba vyvodiť, že jeseň je naozajstným strašiakom. Môže sa zdať, že toto listnaté obdobie je úplne, ale že úplne, zbytočné. Nie je tomu však ani zďaleka tak! Existuje na to síce jediné možné vysvetlenie, no veľmi logické.

    Po letných dovolenkách, opekačkách, grilovačkách a iných radovánkach, sa v našich končinách začína rapídne meniť počasie. A mení sa pochopiteľne k horšiemu. Nemôžeme preto očakávať, že budeme oplývať abnormálne dobrou náladou, energiou, či tým najoptimickejším zmýšľaním. To sa proste nedá. Avšak väčšinou nemáme žiadnu snahu to zaručenými praktikami aspoň trochu zmeniť. Počasie sme si zvykli radšej ohundrať, než sa v ňom pokúsiť nájsť jeho silné stránky. Čo teda treba v jeseni objaviť, aby sme si ju užili?

    Obľúbiť si jeseň je jednoduché

    Také fantastické farby, aké nám toto obdobie dokáže namaľovať, vám žiadna dobiela zasnežená zima alebo zelené leto neponúknu. Farebné sú kabáty, lístie i šarkany poletujúce po oblohe. Čo sa týka pestrosti, jeseň skrátka dominuje celému roku. A keď vonku prší, neexistuje ideálnejší čas stráviť deň v posteli. Dážď za oknami nás nenúti nič robiť, svedomie nás teda nehryzie. Záleží len na tom, akú spoločnosť si na to vyberieme. Či už to bude obľúbená kniha, zaujímavý film, alebo mojkanie sa s partnerom. A keď leňošenie neprichádza do úvahy, neskorá popoludňajšia prechádzka lesom zapadaným lístím nielen pozdvihne náladu, ale prospeje celkovej vitalite organizmu.

    A boli ste už počas jesene v Tatrách? Keď nie, vrelo vám v nich menšiu prechádzku či poriadnu túru odporúčame. To, čo zažijú predovšetkým vaše oči, sa slovami opísať nedá. A ak vás už budú bolieť nohy, poseďte si na originálnej lavičke kravičke od Meliny. Po príchode domov si spravte niečo teplé či fajnové pod zub a zababušte sa pod perinu. No hlavne, nestrácajte na duchu, usmievajte sa, nalaďte myslenie na pozitívnu vlnu a vyšťavte z pochmúrnej jesene toľko benefitov, koľko sa len bude dať.

    V tomto článku sme vám načrtli zopár základných výhod jesene. Ak ale vydržíte do budúceho pondelka, zasypeme vás toľkými „listami“ dokonalej jesene, že sa toto obdobie stane bezpodmienečne tým najobľúbenejším.

  • Syrová chvíľka histórie 1. časť: Syr včera ako dar bohov, syr dnes ako umenie!

    Syrová chvíľka histórie 1. časť: Syr včera ako dar bohov, syr dnes ako umenie!

    Syrová chvíľka histórie 1. časť

    Syr včera ako dar bohov, syr dnes ako umenie!

    V tej najstaršej minulosti sa človek živil predovšetkým semenami a bobuľami. Tie zbierali hlavne ženy, muži zas oštepmi doháňali nebezpečnú, no chutnú a najmä výživnú zver. Postupom času sa človek dostal k domestikácii zvierat a tiež k poľnohospodárstvu. Dobytkom získal neoceniteľného pomocníka k práci a samozrejme aj nový zdroj obživy. Využíval jeho mäso či mlieko, vďaka čomu neskôr odhalil aj tajomstvo najobľúbenejšieho mliečneho výrobku, syra.

    V nasledujúcich týždňoch vás Melina každý štvrtok zavedie do tajov dejín vzniku, výroby či pôvodu tých najznámejších druhov syra pod slnkom.

    Ako to všetko začalo?

    Tak ako o každej blbosti v staroveku vznikali legendy, tak aj o syre ich vzniklo hneď niekoľko. Tá najznámejšia rozpráva o lovcoch, čo ulovili mladé teľa, ktoré sa napilo mlieka. Potom čo lovci otvorili jej žalúdok, objavili pevnú, bielu, hrudkovitú hmotu. Tú ochutnali, bola jedlá a dokonca im aj chutila. Druhá legenda sa zmieňuje o pastieroch, ktorí uchovávali mlieko vo vysušených ovčích žalúdkoch. V nich však zostala časť tráviacich enzýmov, čo spôsobilo, že mlieko sa zrazilo a došlo k oddeleniu srvátky a syridla. Grécka legenda rozpráva o syre ako o dare bohov. Podľa nej vzal na seba Aristaios podobu ovčiaka a odobral sa na zem ukázať ľuďom prípravu syra. Nech vychádzame z legiend o lovcoch či pastieroch, alebo zo zmienok o kočovníkoch z orientu, objavenie syru človek vďačí najmä…

    Za všetkým je náhoda!

    Mlieko je už dlhodobo považované za veľmi výživnú potravinu. Nebolo tomu inak ani v minulosti. Ľudia obľubovali najmä kozie, ovčie, konské a tiež ťavie mlieko. Pilo sa čerstvé, pričom dávni kočovníci zo Stredného východu ho na svojich cestách prevážali v kožených vakoch. A práve pri dlhších výletoch, kedy nestihli mlieko vypiť, zistili, že sa zmenilo na tekutinu kyslastej chuti, v ktorej plávali zrazené hrudky. Z mlieka sa teda oddelila tekutá zložka nazývaná srvátka, ktorá slúžila na zahasenie smädu a syr, ktorý sa tak stal vitálnym doplnkom stravy.

    Syrová sila rímskych bojovníkov

    Veľký pokrok pri výrobe syra urobili Rimania. Dokázali zariadiť podmienky, ktoré ovplyvňovali jednotlivé fázy zrenia syrov, chuť a ich vôňu. Prišli na to, ako najefektívnejšie upravovať vlhkosť, teplo i prúdenie vzduchu. Začali používať dym z kachlí, rôzne korenie či bylinky. Z toho vyplýva, že dosiahli najväčšej rozmanitosti produktov z mlieka. Dokonale sa naučili pripravovať fermentovaný a tvrdý syr. Najmä ten druhý bol významnou potravinou pre zásobovanie légií. Dlho vydržal a dal sa dobre prepraviť bez poškodenia. Ich spôsob výroby sa tak v blízkej dobe dokázal rozšíriť do krajín celej Európy.

    Stredoveký „mor“ syrov

    Syry, ktoré poznáme dnes, sa začali profilovať predovšetkým v stredoveku. V roku 879 napríklad vznikla v Taliansku Gorgonzola, v roku 1200 Grana a v roku 1579 parmezán. Francúzi poznali dlhú dobu syry ako Roquefort (1070) a Cantal. Holandské syry získali veľkú popularitu preto, že pri zrení strácali málo vlhkosti, a teda aj málo hmotnosti. Obchod s nimi tak koncom stredoveku a v ranom novoveku dosiahol veľkého rozkvetu. Najznámejší „Holanďan“ Gouda zas vznikol v roku 1697. Netreba ani zabúdať na švajčiarske syry, najmä ementál, ktorý si veľmi rýchlo dokázal nájsť mnohých priaznivcov.

    A čo u nás na Slovensku?

    Pod Tatrami výroba syrov oplýva taktiež dlhoročnou tradíciou. Jej história sa začala písať už v 14. storočí. Popri tradičných syroch z ovčieho mlieka sa postupom času rozširovala aj produkcia syrov z toho kravského. Inšpiráciou boli samozrejme syrové špeciality z rôznych častí Európy. V súčasnosti prevažuje spotreba polotvrdých a parených syrov a značnej obľube sa teší bryndza, oštiepok, korbáčiky či parenica.

    Na teraz sa zo Slovenska odmlčíme, o začiatkoch výroby syrov u nás bude totiž venovaná celá druhá časť seriálu.

    Dnes je to už o niečom inom

    Najväčší vplyv na modernú výrobu mlieka a výrobu syra vôbec mal Louise Pasteur. Ten objavil vplyv mikroorganizmov na kvasné procesy, okrem iných aj u syrov. Hoci sa skúmaním syrov nezaoberal priamo, bol po ňom pomenovaný proces zahriatia mlieka, ktorým sa eliminujú všetky zdraviu škodlivé baktérie. Po pasterizácii sa potom do mlieka pridáva čistá kultúra baktérií mliečneho kysnutia, aby sa proces opäť rozbehol. Ale to je už iný príbeh…

  • Nenoste dyňu na krku, ale v žalúdku! Váš Hokaido

    Nenoste dyňu na krku, ale v žalúdku! Váš Hokaido

    Nenoste dyňu na krku, ale v žalúdku! Váš Hokaido

    Listy stromov na konci babieho leta už zas niekto natrel prekrásnymi farbami, posledné zaspaté vtáčiky odleteli na dovolenku, 2016 rokov starý dedko Mrázik sa už začína pofiderne usmievať, v prírode všetko dozrelo a už sa nám aj podarilo úspešne zazimovať záhradu. Všetkých samozrejme pri týchto „teplých“ (už aj tie sa však ochladzujú) slovách napadlo jediné. Jeseň. Správne! Aby ste dlho „nefrajerovali“, skúste uhádnuť aj druhú hádanku…

    Hádaj na trikrát, kto má oranžovú rád

    Je to malé, nepravidelne guľaté, oranžové, chutné, plné vitamínov, ľahko sa to pestuje, dlho to vydrží. A nie, nemyslite si, že nám stačí odpoveď tekvica! Slovo tekvica je veľmi široký pojem. Prstami si zošikmite oči, uvarte si ryžu, zahrajte sa na múdreho Japončíka a hneď vás napadne správna odpoveď. Vyskočí z vás „Hokkaidó!!!“

    Príliš dobré len na dekoráciu!

    Všetci dobre vieme, že jeseň so sebou prináša bohatú úrodu v podobe farebnej zeleniny. Na trhu, v potravinách či záhradke sa môžeme stretnúť s veľkým množstvom tekvíc. Druhy ako maslová tekvica, tekvica obyčajná, špagetová, olejová alebo muškátová, sú nám už známe. Naučili sme sa z nich robiť rýchle, lacné, delikátne pokrmy. Vieme si nimi pekne ozdobiť interiér či exteriér domácnosti. Je jej u nás toľko, že sa dokonca opičíme po Američanoch a sviatok všetkých svätých tekvicami premieňame na halloween. Síce sem tam v obchodoch privoniame k tekvici Hokaido, ešte stále je tento Japončík natoľko neznámi, že väčšina Jánošíkov ho ukladá naspäť do regálov. Nabudúce ale Hokaido šupnite do košíka!

    Prečo by malo Hokaido strašiť iba v žalúdku?

    I keď sa môže zdať, že ide o prazvláštnu či tropickú zeleninu, tekvicu Hokaido možno s veľkým úspechom pestovať aj pod Tatrami. A to aj napriek tomu, že jej pravým domovom je Nová Anglicko a tiež sopečná pôda japonského ostrova Hokkaidó, podľa ktorého je aj pomenovaná. U nás sa samozrejme používa poslovenčený, nepresný názov s jedným “k”.

    Zelenina je bohatá na vitamíny A, B, C a minerálne látky ako vápnik, horčík, fosfor, draslík a betakarotén. Pomáha pri ochoreniach pankreasu, sleziny, žalúdočných problémoch, ale aj pri poruchách obličiek a srdcových ťažkostiach. Konzumácia tekvice je vhodná aj pre diabetikov, opražená semienka zas napomáhajú pánom pri problémoch s prostatou. Na tieto liečivé účinky prišli práve Japonci. Prečo im aj neveriť, keď práve oni svojou šikovnosťou dlhodobo pohlcujú trh? Dôkaz TU! I keď si tento rok už vlastné Hokaido nevypestujete, skočte si preň do obchodu.

  • Jablká dokážu prežiť aj 3. svetovú. Ako?

    Jablká dokážu prežiť aj 3. svetovú. Ako?

    Jablká dokážu prežiť aj 3. svetovú. Ako?

    Prečo mávame v záhradách jablone, keď na nás z každého obchodu zízajú farebné jablká? Kúpiť ich je predsa omnoho jednoduchšie, než si v jeseni vyrábať trampoty so zberom. Takéto otázky si kladú tí, ktorí ešte asi neochutnali pravé domáce jablko! My, pestovatelia, zberači a vychutnávači, sa nenechajme ich nevedomosťou rušiť a pusťme sa do jabloní. Nie je čo v tomto období zbierať? Tak potom vám poradíme, ako si jablká vychutnávať aj pri štedrovečernom stole, strieľaní petárd či vítaní troch kráľov.

    Dôkazov o urodzenom ovocí je mnoho. Aký poznáte vy?

    Viete prečo si u nás v Meline myslíme, že jablká sú hodným darom na oplátku pre Gašpara, Melichara a Baltazára? Aj keď ide len o obyčajné jablká, tie z vlastnej záhrady sú skutočným pokladom. Na jar sú totiž ich rozkvitnuté kvety slasťou pre oči, v lete sa pred horúčavou môžeme pod nimi aspoň na chvíľu skryť a odpočinúť si, na jeseň zas netrpezlivo čakáme na prvé dozreté plody.

    O vzácnosti ovocia mňa osobne presvedčilo až jedno sobotné zbieranie u mojej babky. Počas opierania sa o hrubý konár, naťahovania sa za najväčšími jablkami v korune stromu a samozrejme nadávania, načo je to všetko dobré, sa ku mne spoza plotu prihovorila cudzia pani. „Boli by ste taký dobrý a odtrhli by ste mi jedno jablko?“ opýtala sa. „Milujem vôňu domácich jabĺk, s tými z obchodu sa to ani len nedá porovnať,“ dodala. Vtedy mi to došlo!

    Či chcete alebo nie, skladovať ich budete

    Sídliskoví ľudia, ktorí nemajú tú možnosť si jablká vychutnať z vlastnej záhrady, resp. nemajú nikoho v rodine, kto by im dožičil prístup k domácemu ovociu, sa musia jednoducho uspokojiť nakupovaním. Jablká z obchodu sa však ani zďaleka nehrabú na tie vypestované doma. Jedna vec je ale mať vo dvore jablone, nazbierať z nich 10 až 15 debničiek jabĺk, druhá vec je, čo s nimi ďalej robiť. Každý deň minimálne jedno povinne zjeme, cez víkend z nich napečieme koláč, pár ich rozdáme, no debničky miznú len sporadicky. Je čas na ich uskladnenie. Ako to urobiť tak, aby vydržali čo najdlhšie?

    Nie stopku dole, ale stopkou dole!

    Trvanlivosť je významne ovplyvnená čistotou nádob, do ktorých natrhané plody kladiete. Ešte viac dôležitejšia je však čistota interiéru. Na uskladnenie sa najlepšie hodí ľahko vetrateľná miestnosť, v ktorej je chlad, ale nemrzne. Najlepšie 0 až 4°C. Ak však vetráte, do miestnosti sa nesmie dostať akýkoľvek hmyz. Vyššia vlhkosť vzduchu (80%) zabezpečí to, aby plody nezvädli a nescvrkli sa. Zabudnúť ale nesmiete na opatrnosť pri samotnom zbere jabĺk. Tie budú po uskladnení v poriadku, ak pri zebre neboli otlačené, deformované, napadnuté škodcami, nakazené bradavicami či inak poškodené. Z tých “pokazených” si radšej spravte zelerovo-jablkovú polievku!

    Ako skladovať jablká v paneláku? Čítaj TU!

    Do prepraviek vložte len jablká so stopkou, inak o čerstvosti môžete snívať. Pozor, treba ich uložiť stopkou dole! Debničky však nesmú byť v žiadnom prípade okopisté. Tu platí heslo: menej je viac. Ovocie neumývajte, zotreli by ste z nich ochrannú vrstvu. Je potrebné plody čas od času skontrolovať, či nie sú napadnuté plesňou alebo hnilobou. Ak také nájdete, okamžite ich treba vyhodiť, aby nenakazili zvyšok úrody. Síce veľmi skoro, ale predsa vám pri jedení vianočného jablkového zákusku prajeme dobrú chuť.

  • Niva pre teba, pre deti, pre budúce mamičky, pre všetkých!

    Niva pre teba, pre deti, pre budúce mamičky, pre všetkých!

    Niva pre teba, pre deti, pre budúce mamičky, pre všetkých!

    Trojuholník s bielo-hnedým povrchom, na ktorom sú nerovnomerne rozmiestnené malé dierky. Tie sú vyplnené modro/zelenou farbou, resp. plesňou. Áno, hádate správne. Je to niva. Pozor, niva „syr“, nie zhrdzavená Lada Niva. No a tak ako boli v dobách minulých králi milovaní i nenávidení, iné to nie je ani s kráľom plesnivých syrov. Ako a prečo by sme mali prísť nivovým „móresom“ na chuť?

    Odpudzuje pomyslenie na pleseň, nie chuť!

    Niekto sa chuťou plesňových syrov nedokáže nabažiť, iní ich zas nemôžu ani len cítiť. Už len pri slovíčku „pleseň“ sa poniektorým zdvíha žalúdok. To aj napriek tomu, že všetci dobre vedia, o akú pleseň sa jedná. Je jasné, že toto slovo jednoducho nikdy nebude lahodiť ušiam, tobôž sa po ňom nebudú zbiehať slinky. Možno keby sa status plesnivý vymenilo za vyzretý alebo prezretý, pôsobilo by to menej odpudivo. Či už tieto syry budeme nazývať plesnivé či šľachtické, ich chuť, význam a živiny to nijak neovplyvní. Okrem toho majú plesnivé syry svoje originálne mená, ktoré pri krste neboli vyberané len tak od buka do buka. Výnimkou nie je ani niva.

    „Niva“ je naša a tým to hasne!

    Teórií o pôvode syru niva pod Tatrami je viacero. My vám odprezentujeme ten najpravdepodobnejší. Prvá výroba syrov s modrou plesňou bola zavedená v roku 1883 v obci Mičiná pri Banskej Bystrici. Výrobu začal Karol Burkhardt zo Starých Hôr. Spôsob výroby a pleseň si doniesol priamo z francúzskeho Roquefortu, kam sa dostal ako putovný drotár. Názov zaviedol Jozef Soc, majiteľ mliekarne v Dobrej Nive pri Zvolene podľa názvu obce.

    Nevylučujeme tiež, že slovo “Niva” vzniklo zo slova niva, ktoré v slovanských jazykoch znamená lúka či pole. Vo väčšine štátov Európy nie je tento názov absolútne známy, no v takých Čechách sa používa všade. A samozrejme, tak ako neustále prebieha rivalita medzi hokejistami, ani s názvom Niva to nie je iné. Na rozoberanie hlúposti však už priestor nemáme, poďme sa radšej syru pozrieť hlbšie na zúbok.

    Plesnivý kôň neškodí, plesnivý syr už áno?

    Niva, patriaca medzi zrejúce syry, sa vyrába z mlieka, do ktorého sa okrem kyslomliečnych kultúr pridávajú i špeciálne šľachtené plesňové kultúry, najčastejšie Penicillium roquerforti. Podľa rastu plesne a jej špecifických vlastností získavame syr s charakteristickými senzorickými i chuťovými vlastnosťami. Slabá svetlo hnedá farba na povrchu je znakom vyzretosti nivy a nijak ho neovplyvňuje.

    O syre a jeho zdravotných (ne)prínosoch pre organizmus sa dodnes vedú rôzne debaty či klebety. Prebdené noci o nive mávajú predovšetkým budúce mamičky, ktoré veria viacej modrému koníkovi ako modrej plesni. „Múdre“ rady nejesť v tehotenstve nivu nájdete snáď všade. Ako dôvod sa zvyčajne uvádza zvýšené riziko nákazy listeriózou, ktorá môže spôsobiť potrat alebo predčasný pôrod. Málokedy už sa dočítate, že zvýšené riziko sa týka predovšetkým výrobkov z nepasterizovaného mlieka. Háčik je však v tom, že u nás syry z takéhoto mlieka nájdete ako šafranu iba v špecializovaných predajniach. Dbať treba predovšetkým na čerstvosť nivy. Tá je už podstatne dôležitejšia.