Jedlo nevyhadzujme! Začnime si ho vážiť

Stačilo! Z našej strany písania a z tej vašej čítania motivačných článkov o tom, čo by ste mali po štedrých sviatočných hodoch robiť aby ste sa vrátili do formy, bolo už hádam dosť. Svet sa totiž netočí len o tom, aké jedlá ne/môžeme počas chudnutia jesť, ktorá diéta je tá najvhodnejšia, koľko tuku a kalórií obsahuje to či ono jedlo alebo akú chuť bude mať náš dnešný obed. Milióny ľudí po celom svete by chceli oplývať podobnými starosťami. Áno, ešte aj v 21. storočí, kedy veda, technológia, komunikácia, dostupnosť všemožného tovaru a s tým súvisiaca globalizácia naplno rozbalili svoj potenciál, umiera každý deň na planéte zem tisícky ľudí! A to „len“ kvôli tomu, že nemajú čo pod zub. Svojim spôsobom za to môžeme aj my.

Si hladný? Čítaj ďalej a hneď budeš sýty!

Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý dennodenne cítime pred obedom či večerou (veľa z nás aj ráno, poobede alebo večer pred spaním). Je to predovšetkým strašná pohroma, ktorej každoročne padnú za obeť stovky tisíc ľudí, najmä detí. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako dosť, môže tento problém pripadať nepredstaviteľný. Zhruba jedna miliarda ľudí však na svete hladuje. Na druhej strane až 1,5 miliardy ľudí trpí nadváhou, pričom 400 miliónov z nás je obéznych. Každý deň zomrie pre prázdny žalúdok 30 000 ľudí, z toho vyše polovica detí! V priemere tak každých 5 sekúnd zomrie jedno dieťa od hladu a každé štvrté dieťa je podvyživené. A čo je na tom najhoršie? Podľa zistení Organizácie pre výživu je produkcia jedla bez akýchkoľvek problémov schopná uživiť všetkých ľudí na svete, no nedokáže sa ku nim dostať.

Hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky

Podľa OSN skončí každoročne v kontajneroch až 1,3 miliardy ton potravín, čo činí tretinu vyrobeného jedla v hodnote viac ako 1 bilión amerických dolárov. V Európe a Severnej Amerike pripadá na jedného človeka 95 až 115 kg vyhodeného jedla. V Afrike, južnej a juhovýchodnej Ázii iba 8 kg. Každý deň sa ocitne v košoch vo Veľkej Británii 24 miliónov plátkov chleba. Paradoxom je, že aj keď často nadávame na neustále zdražovanie potravín, štvrtinu nášho odpadu tvorí práve jedlo, často ani nerozbalené. Náučnú literatúru sme vymenili za letáky so super akciami. Rýchlosťou blesku štartujeme autá a s preplneným košíkom brázdime uličky supermarketov. No a nakoniec aj tak zisťujeme, že nám niektoré výrobky vôbec netreba alebo ich jednoducho nestihneme spotrebovať. Ich konečnou stanicou nie sú naše žalúdky ale odpadkový kôš. Väčšinou vyhadzujeme pečivo, v ešte väčšom množstve mliečne výrobky a tiež ovocie či zeleninu.

Existuje šanca na zmenu?

Určite sa teraz pýtate, čo s takýmto plytvaním vlastne môžeme urobiť? Treba si v prvom rade uvedomiť, že týmto článkom a kritickými faktami sa vôbec nesnažíme o to, aby ste prestali nakupovať, jesť či vyhodiť nejaké to jedlo, ale mali by ste sa nad tým aspoň na pár minút pozastaviť a uvedomiť si tento stav vo svete. Pri nákupe viac premýšľať nad tým, čo naozaj spotrebujeme a čo už je v košíku len navyše. Naučiť sa využívať to, čo sa produkuje u nás a obmedziť nákup dovážaných potravín. 49% spotrebiteľov nepozná rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou, čo zvyšuje množstvo predčasne vyhodeného jedla, ktoré je ešte úplne v poriadku. Neplytvať zasa neznamená jesť plesnivý chleba či skazené jogurty. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia generálny tajomník OSN Pan Ki-mun podotkol, že ak dokážeme znížiť plytvanie a stratu potravín, ušetríme peniaze i zdroje, znížime dopad na životné prostredie a predovšetkým urobíme krok smerom k svetu, v ktorom bude mať každý dostatok jedla.

Mliečne výrobky sa snúbia s chudnutím

Aktuálny čas sa dá považovať za obdobie akéhosi posviatkového refrešu. Mnoho z nás totiž po práci či škole uteká rýchlosťou blesku do najbližšieho fitka. Tam v hrubej mikine na bežiacom páse či stacionárnom bicykli utierame množstvo potu do ručníkov. Po príchode domov radšej ani neotvárame chladničku a pozornosť upriamujeme na misku s čerstvým ovocím či ovsenými vločkami. Susedám a kolegom z práce sme už porozdávali aj posledné zmäknuté medovníky, pretože na nás doľahla tzv. „zrkadlová depka“. Aby toho nebolo málo, po nociach na rôznych fórach študujeme mnohé formy redukčných diét. Toto jesť môžete, hento nie, na tamto je zakázané sa čo i len pozrieť. Presne to na vás číha v najväčšej encyklopédii. Vášnivé debaty sa v poslednom čase rozpútali okolo ne/konzumovania mliečnych výrobkov počas diéty. Ostane táto dilema večne otvorená alebo sa nám ju konečne podarí rozlúsknuť?

Odpoveď odborníkov zdravej výživy

Veľa z nás si myslí, že pri krvopotnom chudnutí by sme sa mali strániť všetkých mliečnych výrobkov. Avšak pravda je úplne opačná a hlavne v žiadnom prípade by sme sa nemali v ich konzumácii nejako rapídne obmedzovať. Pozorne sa usaďte, dajte si kávu alebo čaj, zapnite si rádio a v pokoji si prečítajte nasledujúci riadok, ktorý sa pokúste vryť zlatým písmom do svojho imaginárneho zápisníka v hlave. Zapamätajte si, že mliečne produkty sú pri diéte povolené! Ak niekto nepochopil, resp. tomu nechce chápať a pripustiť si to, spúšťame replay: Mliečne produkty sú pri diéte povolené!

Nespochybniteľný rad výživových hodnôt

Niektoré z mliečnych výrobkov sú síce pri redukčnej diéte povolené v obmedzenom množstve, no niektoré môžete hltať jedna radosť. Všetky však obsahujú látky, ako sú bielkoviny, živočíšny tuk či množstvo vitamínov. Tuk nám pomáha predovšetkým vstrebávať vitamíny a dôležité látky do tela, pričom bielkoviny podporujú spaľovanie tukov so zvýšeným efektom chudnutia a chodu metabolizmu. Netreba tiež zabúdať na vysoký obsah vápnika, ktorý samozrejme spevňuje kosti, znižuje riziko osteoporózy a zabraňuje poklesu svalovej hmoty, čo sa nám pri pravidelnej návšteve fitness centier náramne hodí. Ďalším pozitívnym faktom je, že jedenie mliečnych výrobkov počas chudnutia zaručuje dlhodobú sýtosť počas celého dňa. Tú si zjedením ovsených vločiek s jablkom určite nezabezpečíte.

V chladničke by nemalo chýbať mlieko, syry či tvaroh!

Počas diéty je najvhodnejšie piť nízkotučné mlieko, popr. polotučné. V nich sa pochopiteľne nachádza nižší obsah tuku a cholesterolu ako v plnotučnom mlieku. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že v polotučných či light mliečnych produktoch sa nachádza väčšie množstvo sacharidov. Nedá nám tiež nespomenúť kyslo mliečne výrobky ako tvaroh, jogurt, cmar, acidofilné mlieko či kefír, ktoré sú ľahko stráviteľné a bakteriálne kultúry v nich ukryté pozitívne ovplyvňujú zloženie črevnej mikroflóry. No a čo sa týka syrov, tak ani tie by ste nemali odrovnať, pretože vďaka nízkemu glykemickému indexu s množstvom vápnika si váš žalúdok nebude vyžadovať každú hodinu nejaké jedlo. Z týchto podložených faktov jednoznačne vyplýva, že mliečne výrobky vám môžu pri chudnutí vo veľkej miere naozaj pomôcť. Tak nech vám mlieko aj naďalej steká po brade!

Poznáte tuky? Ani zďaleka!

V jedálničku každého jedinca tejto planéty by nemali chýbať nielen vitamíny, minerály či iné výživné látky, ale svoju úlohu by mali spĺňať aj kontroverzné tuky. Pre organizmus predstavujú najbohatší zdroj energie, podieľajú sa na udržanie telesnej teploty a sú potrebné pre vstrebávanie všetkých vitamínov. Chuť tuku je však tak príťažlivá, že veľmi často si ho doprajeme v nadbytočných množstvách a predovšetkým v nesprávnom zložení. Málokto si tiež uvedomuje, že najviac tukov počas dňa skonzumujeme bez toho, aby sme si to vôbec uvedomili. Ide o tzv. skryté tuky, ktoré sú obsiahnuté v množstve potravinách, no nie sú viditeľné. Čítajte ďalej a aj v tomto sa vám rozjasní.

Ne/obmedziť živočíšny tuk?

Nedávny článok o bravčovej masti a o tom, prečo by sme nemali zabúdať na živočíšny tuk našich predkov, dokázal rozprúdiť množstvo maškrtných sliniek fanúšikov tohto tradičného pokrmu. Okrem toho však jedna “Melináčka” poukázala na fakt, že „pri množstve tuku, aké dnes priemerný Slovák do seba dostáva, by si mal radšej chlieb s masťou odpustiť. Konzumujeme kopec skrytých tukov vo výrobkoch ako mäso a pod.“… My samozrejme s týmto štandardom dnešnej doby ani nemôžeme nesúhlasiť, pretože aj keď si tuky strážime (alebo si len myslíme, že to tak je), až 65% ich prijímame tak, že o tom ani nevieme!

Nehrajte sa s tukom na schovávačku!

Možno si teraz poviete, veď OK… Prestanem jesť produkty s tukom, ktoré vidím a o ktorých viem, že sa jedná o kalorickú bombu, no a tým to všetko „hasne“. Blud! To totiž nie je ani zďaleka tá správna cesta. Najväčším problémom nie je ani tak živočíšny tuk, klasické maslo, margarín alebo krajec chleba s bravčovou masťou, ale tuky ukryté v mnohých iných výrobkoch. Tie sú okrem zdroja veľkého množstva cholesterolu aj hlavným dôvodom zvýšenia nadváhy alebo obezity. Skryté tuky sú umiestnené v najrôznejších zákuskoch, pudingoch, mliečnych výrobkoch, čokoláde, zmrzlinách, omáčkach, orechoch, slanom pečive či dokonca aj v cereálnych tyčinkách. Najviac tuku však skonzumujeme prostredníctvom mäsa a masových výrobkov.

Existuje iba jedno riešenie

Ale ako sa vyhnúť voňavým rožkom s treskou, sušienkam s čerstvým mliekom, croissantom s čokoládovou plnkou či chrumkavej syrovej pizzi? Nijak! V dnešnom konzumnom svete s toľkými možnosťami a tak ľahkým prístupom k jedlu rôzneho druhu to nie je vôbec jednoduché. A to aj napriek diétam, ktorých teórie vďaka internetu už vieme naspamäť. Iba človek so železnou vôľou tak dokáže odolať lákadlu s tým najškaredším menom „Tuk“. Aj preto tým najobávanejším strašiakom tukových vankúšov už od nepamäti ľudstva ostáva jednoznačne pohyb. Bez fyzickej aktivity sa „pár“ kilečkám naviac len ťažko vyhneme. Jedzte koľko chcete, no športujte koľko vládzete!

Premôžte sa a jedzte cibuľu!

Krájame, varíme, jeme. Zároveň plačeme, ruky nám cítiť ešte aj na druhý deň, no a zuby si po najedení drhneme celkom zbytočne, pričom nepomáha ani tic-tac. Aj napriek tomu to robíme stále dookola. Prečo? Pretože bez cibule sme často stratení. Bez nej totiž len ťažko pripravíme základ gulášu, rôznych omáčiek, šalátov či iných jedál. Síce sa bez cibule tieto tradičné jedlá dokážu navariť, ich divoká chuť nám moc slasti neprinesie. Cibuľa okrem talentu na dochucovanie jedál oplýva množstvom prospešných látok pre ľudský organizmus. Chceš spoznať jej skutočný potenciál?

Človek môže skôr variť bez ohňa než cibule

Cibuľa pochádza zo Strednej Ázie, odniekiaľ z oblasti Indie, Afganistanu alebo Uzbekistanu, kde ju začali pestovať približne 3-tisíc rokov pred Kristom! Zelenina bola dokonca pestovaná už starovekými Egypťanmi. Pri stavbe egyptských pyramíd bola totiž súčasťou jedálnička ťažko pracujúcich robotníkov. O čosi neskôr, v období stredoveku, sa cibuľa používala ako prostriedok proti moru. Odtiaľ sa dostala na ďaleký východ, do Malej Ázie a nakoniec do krajín v Stredomorí. Postupne sa rozšírila do končín celého sveta a dnes ju nájdeme v množstve odrôd i typov bielej, žltej alebo červenej farby a malej, veľkej, sladkej či štipľavej chuti.

Cibuľovému granátu sa nevyhýbajte!

Cibuľa oplýva farebnou paletou účinných látok, ktoré pôsobia proti rastu viacerých choroboplodných zárodkov. Liečivé účinky, ktoré nám dookola pripomínali naše babičky, sú nám všetkým dobre známe. Okrem toho, že cibuľa dokonale posilňuje imunitný systém, znižuje prebytočný cukor v krvi, povzbudzuje srdcovo-cievny systém či povzbudzuje chuť do jedla, dokáže zlepšiť aj náladu a poľahky prekonať stres. Niektoré zdroje uvádzajú, že tam, kde sa denne konzumuje surová cibuľa, sa nevyskytuje žiadna rakovina. V ľudovom liečiteľstve sa cibuľa cení predovšetkým pre jej dezinfikačné či antibiotické účinky pri chrípke, nádche, kašli, zahlienení, angíne i astme. Aby toho nebolo málo, v cibuľu nájdeme množstvo vitamínov skupiny B či C a tiež viacerých minerálov ako železo, zinok, síru, fosfor, horčík, draslík, vápnik, sodík, meď a jód.

Rozplačte cibuľu ako Chuck Norris

„Prúserom“ je, že cibuľu väčšina detí pre jej štipľavú chuť neznáša, viaceré dievčatá ju kvôli „sviežemu dychu“, ktorý mávajú po jej zjedení, nechcú ani len vidieť, no a niektorým zasa utieranie slzí či fúkanie soplí pri varení už lezie na nervy. Aj napriek tomu sa dokážeme vždy premôcť, pretože tradičné jedlá si ani len nevieme predstaviť bez zeleniny, ktorá im dodáva tu správnu chuť či arómu. Dokonca aj to, prečo nás cibuľa pravidelne privádza k slzám, má svoje odôvodnenie. Tajomstvo je ukryté v látkach aliin, alicin a alináza, ktoré sú neprekonateľnými majstrami dezinfikačných účinkov. Nikdy sa však na cibuľu nevykašlite! Ak už naozaj nemôžete vydržať, skúste niekoľko overených metód. Napite sa čistej vody a pri krájaní ju zadržte v ústach. Ak sa však chcete s niekým rozprávať, zapáľte si pri krájaní sviečku, ktorá spôsobí rozrazenie vzduchu. Keď nemáte sviečku, nasaďte si potápačské okuliare. No ak ani tie nemáte, aj tak ju režte. Za trochu sĺz to určite stojí!

Účinky tradičnej masti sú nenahraditeľné

Žijete pomerne zdravým životným štýlom, dva až trikrát do týždňa makáte na bežiacom páse vo fitku či dvíhate ťažké činky a tiež sa do žalúdka snažíte hádzať zdravé a výživné jedlá. Nie vždy sa vám to však darí a sem tam si doprajete krajec chleba s hrubou vrstvou masla, zlatisté hranolčeky alebo vyprážaný bravčový či kurací rezeň. No a potom si už tradične pri oplakávaní ťažkého brucha kladiete tú istú otázku: prečo sme to vlastne vložili do úst? Takéto výčitky svedomia vás už však nikdy nemusia trápiť. Tuk, ktorý najčastejšie používate, stačí totiž vymeniť za tradičnú masť. Budete sýti a vysmiati!

Tuky sú výživné. Nie však všetky!

Záujemcov o zdravý životný štýl neustále pribúda. Mnoho z nás sleduje hlavne to, čo je vhodné jesť či ako sa správne starať o svoje telo. Aj preto sme sa pri dodržiavaní rôznych diét naučili obmedziť, resp. úplne odbúrať príjem prebytočných kalórií a tuku. Pritom stačí opäť siahnuť po tradičných výrobkoch našich predkov a máme vyhraté. Zoberme si napríklad takú masť, ktorú za posledné roky v slovenských domácnostiach nahradili rôzne druhy olejov a margarínov, pričom využívame ich v pomerne veľkých množstvách. Niet sa potom čomu čudovať, že náš organizmus neoplýva práve najvitálnejším cholesterolom a telo takou postavou, akú by sme chceli vždy mať.

Krém našich babičiek

Na stoloch mal kedysi šmalec svoje stále miesto a pred nástupom stužených rastlinných tukov na trh sa hojne využíval aj v potravinárskom priemysle. Škvarená masť z pravej domácej zabíjačky bola v minulosti najcennejším výrobkom a používala sa ako energeticky výdatná nátierka, na ktorú s čerstvou cibuľou či pažítkou na chlebe nedal nikto dopustiť. Už starí Slovania boli priam zamilovaní do slaniny, pričom ako prví objavili jej vedľajší produkt, bravčovú masť. Tá slúžila ako dokonalý konzervant pre solené, sušené, varené, pečené aj údené mäso a to nielen v časoch sťahovania na iné územia. Okrem toho si naše babky masťou natierali tváre, vďaka čomu ich mali vždy hladké, bez jedinej vrásky či vyrážky. Neveríte? Opýtajte sa ich. Ešte aj dnes sa masť využíva v rôznych kozmetických prípravkoch.

Blahodarné mastné kyseliny

Bravčová masť neobsahuje žiadne ohrozujúce trans-mastné kyseliny, pričom v nej nenájdete dokonca ani umelé farbivá či rôzne iné duchocovadlá. Masť naopak oplýva esenciálnymi mastnými kyselinami ako kyselinou olejovou či omega 6 a 3 mastnou kyselinou. Tie dokážu veľmi efektne znižovať hladinu cholesterolu v krvi, spomaľovať rast tukových vankúšov a znižovať vysoký krvný tlak. Okrem toho slúžia na produkciu takých hormónov, ktoré sú potrebné pre normálny rast buniek, ohybnosť ciev, zrážanlivosť krvi a činnosť mozgu či očí. Pravidelným konzumovaním masti odbúrate bolesti kĺbov a zubov. Takéto prospešné látky by ste v klasickom slnečnicovom či olivovom oleji hľadali len márne.

Domáce bravčové sadlo je najlepšie!

Masť si možno veľmi jednoducho vytopiť aj doma. Stačí vám na to surová bravčová slanina. Tú na začiatku opláchneme, osušíme a nakrájame na malé kocky. Aby slanina neprihorela, do hrnca vlejeme vodu. Na miernom ohni postupne slaninu roztápame. Masť zlievame, keď prestane peniť. Môžeme taktiež pridať trochu mlieka a následne čakáme na to, kým masť nestuhne do podoby hustej, bielej nátierky. Gazdinky ocenia hlavne dlhú trvanlivosť a to čo i len bez pridania jedinej chemickej látky! Masť sa dokonca nemusí skladovať ani v chladničke. Postačí komora so suchým a mierne chladným prostredím. Tak čo poviete, nestojí klasická masť aspoň za vyskúšanie?