Autor Wordbajan Wordpress

  • Srvátku nevyhadzujte! Ide o zázračnú tekutinu

    Srvátku nevyhadzujte! Ide o zázračnú tekutinu

    Srvátku nevyhadzujte! Ide o zázračnú tekutinu

    Áno, srvátka je odpad. Potravinový odpad. I preto mu mnohí z nás vo využiteľnosti neprikladajú žiadnu váhu, čo je však chyba! Prestaňte ňou už viac plytvať a radšej si z nej spracujte niečo chutné a predovšetkým výživné. Ide totiž o veľmi vzácnu a zdraviu nesmierne prospešnú tekutinu, ktorá dokáže byť vďaka unikátnemu zloženiu vhodnou potravinou vo vašom každodennom jedálničku.

    Hippokratov nápoj

    V minulosti bola srvátka považovaná za bezcenný odpad. Dokonca aj slovenské mliekarne ju donedávna vyhadzovali do koša či splachovali kanálom. Vo svete to trvalo asi do roku 1960, kedy sa srvátka prestala používať len na výkrm hospodárskych zvierat. Ale čo je vlastne tá srvátka? Mliečna bielkovina má 2 základné zložky. Asi 70% tvorí kazeín a zvyšok srvátka. Tá vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe syrov alebo tvarohu. Jedná sa o žltozelenú tekutinu, ktorej farba je daná mliečnym, menej známym vitamínom s názvom lactoflavin. V praxi to vyzerá asi tak, že sa mlieko úmyselne zrazí a vznikne tuhá časť kazeín, čo je v podstate tvaroh, a ďalej tekutá časť, ktorej sa občas hovorí mliečne sérum, teda srvátka.

    Pi srvátku a lekár zbankrotuje!

    Tajomstvo srvátky tkvie vo vysokom obsahu ľahko stráviteľných bielkovín, laktózy a celého radu vitamínov B1, B2, B12, B6, E, C, A či tiež množstvom minerálnych látok. Lahodný nápoj je tak hojne využívaný ako podporný prostriedok pri chudnutí, znižovaní cholesterolu, detoxikácii organizmu, ale aj pri stavbe zdravých zubov či kostí. Na príjem srvátky by sa okrem toho mali zamerať najmä športovci či mladé dievčatá. Veľmi účinne totiž podporuje tvorbu svalovej hmoty, pričom dá sa z nej vytvoriť aj blahodarná pleťová maska. Aj naše babičky a prababičky si s ňou kvôli zachovaniu mladistvého vzhľadu a hebkej pleti veľmi často umývali tvár. Neveríte? Opýtajte sa ich.

    Spravte si ju podľa vašich predstáv

    Srvátka vďaka bielkovinám, ktoré obsahuje vo veľkom množstve, dokáže človeka zasýtiť a potlačiť pocit hladu na dlhú dobu. Využíva sa v sušenom alebo v tekutom stave vo forme rôznych koncentrátov ako vynikajúci mliečny nápoj, no taktiež ju môžeme využiť pri výrobe rôznych srvátkových syrov či masiel. Okrem toho, že si srvátku máte možnosť kúpiť v podobe sušeného prášku, si ju poľahky viete vyrobiť z mliečnych výrobkov aj doma. Ak máte kyslé mlieko, potom ho už stačí len naliať do hrnca a pomaly prihrievať na najnižšom stupni bez miešania. V momente, keď vám začnú plávať v strede hrnca biele hrudky, zjaví sa pod nimi viditeľne žltá srvátka, ktorú stačí precediť. Ako ju následne využijete, je už len na vás. Tak na zdravie!

  • Fyzická aktivita je alfou a omegou zdravia

    Fyzická aktivita je alfou a omegou zdravia

    Fyzická aktivita je alfou a omegou zdravia

    Síce sme si dali novoročné predsavzatie, že sa začneme pravidelne hýbať vo fitnes centrách, že budeme menej jesť a že sa nám tak podarí naruby prevrátiť celú životosprávu, už tradične to nenapĺňame. Pri dnešných maškrtách a nezdravých jedlách, ktoré sú tak super a ktoré na nás nečíhajú už iba v obchodoch, ale všade tam, kam sa len pohneme, resp. pozrieme či klikneme, sa im len ťažko úspešne vyhneme. Ale veď prečo by sme sa im vlastne mali neustále vyhýbať? Žijeme len raz a nejde len o pesničku! Jedzme, čo nám hrdlo ráči a o čo nás chuťové poháriky žiadajú. Skôr sa zamerajme na zvýšenie pohybu a zabijeme tak dve muchy jednou ranou. Najeme sa a budeme fit!

    Z lovca sa stal obézny leňochod

    Je jasné, že prvý deň v roku nestrávime na bežiacom páse v posilňovni či nebudeme behať zababušení okolo sídliska ako zmyslov zbavení. Po silvestrovskom vyčíňaní to v našich končinách ani nie je možné. Ešte celý týždeň totiž trvá, kým sa dáme dokopy. Traja králi síce obdarúvajú, no nás neprinútia, aby sme v ten deň oplývali iným pohybom, ako prechádzkou z obývačky do kuchyne a naspäť. Ďalšie dni patria prataniu vianočných ozdôb a psychickej príprave na prácu, školu či zabehávaniu do každodennej rutiny. Pomaly ale iste však zisťujeme, že polovička januára je fuč a my sme už aj bez droždia krásne vykysli. A to aj napriek nedojedeným, „už“ zmäknutým medovníkom, ktoré na nás zo stolíkov ešte stále číhajú. Okrem toho potichu závidíme tým, ktorí sa naučili lyžovať alebo snowboardovať. Dokonca sme ani nikdy nestáli na korčuliach. Ak sa mýlime (v tomto prípade nás to naozaj teší), sneh či ľad sa vám aj tak podarí kvôli čoraz teplejším zimám vychutnať len sporadicky. Počasie však nesmie byť výhovorkou, pretože možností na pohyb existujú stále dosť! Ide skôr o lenivosť. Ale ako sa prinútiť pravidelne hýbať, keď po práci či škole máme problém čo i len sa osprchovať, vstať z postele a prejsť z jednej miestnosti do druhej?

    Začnime hodinovou chôdzou denne

    Aj keď sa cítime unavení, mali by sme robiť všetko preto, aby sme sa prinútili k nejakému pohybu. A nejde len o dennodennú návštevu fitneska. Naopak si zas nenamýšľajme, že žmurkanie očí na gauči sa považuje za dostatočný pohyb. Pre začiatok postačí polhodinová, no svižná prechádzka. Okrem toho, že sa nadýchame čerstvého vzduchu, efektívne zaťažíme svaly, psychicky sa uvoľníme, prežijeme nové pocity a zamestnáme myseľ novými zážitkami. Cez víkend hlavne utečme niekam mimo štyroch zavretých stien. Či už to bude prechádzka v prírode alebo výlet za nákupmi do susedného mesta. Síce budeme večer dobití ako psy, no túto únavu budeme vnímať omnoho prívetivejšie. Urobíme predsa niečo pozitívne pre svoje telo a to je najdôležitejšie. Ak však naozaj nemáme čas chodiť tam či onam, venujme pohybu aspoň polhodinku priamo doma. Zadrepujme si, zaklikujme či spravme aspoň 10 brušákov. To nás predsa nezabije. A ak áno, miesto vylihovania pri hraní playstation či xbox sa postavme a zahrajme si hry cez kinect. Neverili by ste, koľko kalórií spálime.

    Strava a pohyb sú iné ako v minulosti

    Od pradávna bol pohyb základnou súčasťou každodenného života. Dnes je sedavý spôsob stereotypom a prirodzenosť pohybu nadobro vymizla. Vieme, že sa máme pohybovať, ale odhodlať sa k tomu je náročné, pričom odmena, ktorá na nás čaká, sa ničomu nevyrovná. Hoci sa zdá, že za nadváhu môže strava, nemusí to byť vždy tak. Našu hmotnosť významne ovplyvňuje množstvo pohybu. A i keď súčasné životné podmienky umožňujú alebo nás priamo nabádajú k tomu, aby sme sa menej hýbali, prekonajme sa. Bude to stáť za to!

  • Povianočné spaľovanie tukových vankúšov

    Povianočné spaľovanie tukových vankúšov

    Povianočné spaľovanie tukových vankúšov

    Takmer každý jeden z nás sa už aspoň raz za život snažil nejaké to kilečko zhodiť. Vystupňované je to predovšetkým počas povianočného obdobia, kedy váhu v našich domácnostiach radšej ani nevyťahujeme z pod postele. A ak sa predsa k tomuto počinu odvážime, počiatočný šok vystrieda bitie na poplach. Narýchlo surfujeme, čítame či študujeme všetku dostupnú literatúru, alebo sa radíme na rôznych fórach s ostatnými, ako zhodiť to, čo sme počas sviatkov tak radi nabrali. Každý uprednostňujeme iné metódy a aj vďaka tomu v tom máme často chaos. Ako teda schudnúť za krátky čas čo možno najefektívnejšie?

    Ach tie Vianoce

    Viaceré ženy či muži by radi oplývali ideálnou postavou a preto sa snažia dodržiavať najrôznejšie diéty, odporúčania a pravidlá. Počas roka sa im to aj relatívne darí, no potom príde najkrajšie obdobie cez rok a všetko padá. Kto by predsa dokázal odolať tradičným vianočným pochúťkam? Vyprážanej rybe so zemiakovým šalátom, v ktorom sa hojne nachádza tučná majonéza, kapustnice s domácou klobáskou či napečeným koláčom, vianočkám a iným cukrovinkám sa jednoducho vyhnúť len tak poľahky nedokážeme. Nie je na tom predsa nič zlé, veď Vianoce sú raz za rok, avšak s príchodom nového roku nás už pravidelne začína hrýzť svedomie. Od tejto chvíle v obchodoch siahame už len po odtučnených potravinách. Stačí však iba to?

    Potvrdené mýty o chudnutí

    Ak si niekto myslí, že tesne po sviatkoch výrazne obmedzí stravu a počas dňa skonzumuje jednu porciu ovsených vločiek na obed, pričom na olovrant si „dožičí“ jablko alebo iné ovocie, ani náhodou nemá vyhraté, ba práve naopak! Vyhladované telo, vďačné za každý kúsok jedla, si začne okamžite vytvárať zásoby na horšie časy a potrebné živiny začne ukladať do podoby tukových vankúšikov. Aby toho nebolo málo, hladovaním dochádza k naštartovaniu takzvaného sporiaceho metabolizmu, ktorý blokuje požadované chudnutie. Preto by sme mali jesť omnoho častejšie, minimálne 5 krát denne po 3 hodinách, no podstatne menšie porcie. Nezáleží dokonca ani na tom, či posledné jedlo zjete o 17., 19. či 21. hodine. Stačí, ak budete jesť naposledy cca 2-3 hodiny pred zaspaním a všetko bude v suchu. Obnovovanie pôvodnej váhy tiež neznamená, že si už nikdy nesmiete vložiť do úst žiadnu maškrtu. Pokojne podojedajte zvyšné salónky či medovníky, len všetko s mierou.

    Nespoliehajte sa iba na „light“!

    Po vianočných sviatkoch vyhlásite vojnu nadbytočnému tuku a v predajniach košík napĺňate iba nízkotučnými syrmi, mliekami, jogurtmi, maslami, pečivom, sladkosťami či rôznymi nápojmi a ste celí vysmiati, ako pôjdu kilečká krásne dolu. Aj pri tomto si však treba uvedomiť, že aj keď síce light výrobky obsahujú menej tuku a kalórií, rapídne odbúranie pneumatiky okolo pásu to nezaručí. Pri hodnotení kvality nízkotučných a „light” výrobkoch je významný rozdiel, či sa z potraviny tuk len odobral, alebo či sa doplnil nejakými náhradami. V boji s povianočným prebytkom tuku preto pomáha jediné. Zmena životného štýlu podmienená pravidelným pohybom či pozitívnym myslením. Vianočné filmy a rozprávky skončili, preto zakývajme gauču a poďme sa hýbať!

  • Štedrovečerná hostina sa môže začať!

    Štedrovečerná hostina sa môže začať!

    Štedrovečerná hostina sa môže začať!

    Vianoce nemožno označiť inak ako za najkrajší deň v roku. A i keď sa vám to zdá už otrepané, je to tak. Okrem toho, že je tento deň naozaj krásny, je aj štedrý. Bohato štedrý! Máme na mysli predovšetkým hody s jedlom. Či už sa v deň „D“ v niektorých rodinách dodržiava prísny pôst a s jedením sa začína až po šiestej, alebo poniektorí zvyknú počas Štedrého dňa niečo zahryznúť, pričom inde si sviatočný deň užívajú plnými dúškami, všade je jedla neúrekom. Toľko druhov vianočných pochúťok, koľko predstavuje Slovenská kuchyňa, by sme vo svete hľadali len márne. Varíte aj vy na Vianoce jedlá, ktoré ste odkukali od rodičov a oni zasa od tých svojich, alebo počas sviatkov skôr experimentujete?

    Všade tam, kde sa čo i len pozrieme

    Mama s otcom už od skorých ranných hodín pripravujú a organizujú vianočné varenie. Deti sa postupne zobúdzajú na trepotanie hrncov a šprintom utekajú k televízorom, kde dlhé hodiny trávia pri každoročne opakovaných rozprávkach. Jedným očkom pokukujúc po americkom Santa Clausovi a druhým po vianočnom stromčeku, pričom túžobne očakávajú večerné rozbaľovanie darčekov. Po špičkách sa približujú k vyzdobeným stromom a potajomky rozbaľujú visiace salónky, ktoré vymieňajú za všelijaké predmety o veľkosti chutnej čokolády. Áno, ešte aj dnes sa na niektorých tradičných stromčekoch nachádza čo? No predsa jedlo!

    Ako ľudia „praskali“ včera a ako dnes?

    Štedrý deň bol niekedy v mnohých rodinách poväčšine pôstnym dňom. Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, maximálne kakao s vianočkou, pričom večer to prišlo. Prepchávanie dostalo zelenú! No a kto vydržal až do večera nepapať, ten uvidel zlaté prasiatko. A hneď niekoľko! Ruku na srdce, po večeri sa zo všetkých stávajú také menšie prasiatka. Pekne môžeme vidieť, že sa nejedná len o mýtus či reklamu na známu malinovku. Dôležitosť štedrovečernej hostiny naše babky vyjadrovali najmä pestrou skladbou pokrmov, ktorým sa pripisoval symbolický význam. Pri starodávnej hostine sa po modlitbe ulamovali oblátky s cesnakom, potreté medom na znamenie súdržnosti rodiny. Vaječný likér slúžil ako dokonalý prípitok na vianočné priania. Ďalej sa jedla hrachová polievka a vianočný stôl sa samozrejme nezaobišiel bez ryby. Najčastejšie sa pripravoval smažený kapor so zemiakovým šalátom. Bez kapustnice s hubami a klobásou to taktiež nešlo. Okrem toho nesmeli chýbať čerstvo napečené koláče, medovníky či iné pečivo, pričom chlapi pili pálenku a ženy víno či punč. Hostina sa zavŕšila slivkami, jablkom, makom, hrozienkami, tvarohom či orechmi.

    Iný kraj, iný mrav

    Je jedno, či sme zo západu, stredu alebo východu. Všetci zdobíme stromček, spievame či len počúvame vianočné koledy a rovnako tiež roztrhávame krikľavé obaly z darčekov. Najväčšie rozdiely stále ostávajú vo sviatočnom menu. Najrozmanitejším jedlom štedrej večere je jednoznačne polievka. Zo zemiakov, hríbov, strukovín, kyslej či sladkej kapusty, zapražená, na červeno alebo na kyslo, všetky sú skvelé, no každému v tento deň chutí len tá svoja. No aj keď má štedrovečerné hodovania od regiónu k regiónu rozdielny kolorit všakovakých jedál, nevadí. Podstatné je, že varíme a jeme všetci spoločne, v kruhu tých najbližších. Tak ešte raz, šťastné, pokojné a najedené Vianoce!

  • Vianočné pokušenie v podobe tekutého zlata

    Vianočné pokušenie v podobe tekutého zlata

    Vianočné pokušenie v podobe tekutého zlata

    Bim, bam, bom… šesť hodín večer, sadáme za prestretý stôl a tešíme sa na slávnostnú večeru v kruhu najbližších. Ten je vyskladaný rôznymi maškrtami tradičnej Slovenskej kuchyne. Pred jedením chrumkavých oblátok si spoločne štrngáme s tradičným vianočným nápojom. Všetky obchody ho majú na vianočných letákoch, pričom mnohí si ho snažia aj po domácky vyrobiť. Bez vaječného likéru si už ani len nedokážeme predstaviť štedrovečerný prípitok. Čo všetko sa skrýva za populárnym koňakom?

    Vianoce bez likéru? Nemysliteľné!

    Likér je sladký alkoholický nápoj s pomerne vysokým obsahom cukru, často ochutený nejakým ovocím, bylinkami, korením, kávou či inými plodmi a niekedy aj smotanou. Za najobľúbenejší treba jednoznačne považovať ten vajíčkový, ktorý už po stáročia spríjemňuje atmosféru najkrajších sviatkov. Nie žeby bol vaječný likér s kalorickým salkom, ktorý sa v ňom nachádza vo veľkom množstve, nejakým zdravým nápojom, no jeho sladkej príchuti sa naše chuťové bunky vyhnúť nedokážu. A i keď sa u nás jedná o alkoholický nápoj, olízať namočený prst s vaječným likérom cez sviatky dovolíme aj svojim ratolestiam. Práve sladký, žltý a hustý nápoj bol prvým alkoholovým hltom v našom detstve. A keďže za veľkou mlákou vyrábajú tento koňak bez alkoholu, deti ho tam pijú ako nejakú vodu so sirupom. Dospelí si do neho pridávajú whisky, rum, ale aj jemné sherry či koňak.

    Nie je koňak ako koňak

    Výroba likérov bola rozšírená už pred stáročiami, kedy sa oddelila od bylinárskej medicíny, ktorú pripravovali poväčšine mnísi. Vaječný koňak sa anglicky nazýva “Eggnog”, pričom názov vznikol na základe pomenovanie stredovekého nápoja vyrábaného z horúceho mlieka s vajíčkom. V Anglicku bol vaječný likér obľúbený hlavne medzi bohatými aristokratov. Chudobnejší ľudia ho pili menej alebo vôbec. Dôvod je prostý. Nielen brandy a ďalšie drahé liehoviny, ktoré sa pre výrobu vaječného likéru používali, ale aj vajcia boli v tom čase veľmi drahé. V 18. storočí sa vaječný likér dostal aj do nového sveta, kde si za veľmi krátky čas získal zaslúženú popularitu.

    Aký je ten Váš recept?

    Príprava vaječného likéru nie je náročná a zvládne ju naozaj každý. Treba si však dať pozor s načasovaním jeho výroby. Najideálnejšie je ho spracovať 2 týždne pred Vianocami, aby sa stihol dostatočne uležať. Ale nerobte ho zas veľmi skoro, pretože inak vám do Vianoc nevydrží. Niežeby sa pokazil, ale skôr ho niekto z rodiny potajomky vypije. Receptov na prípravu vaječného likéru je nespočetne veľa. Každý má vlastný, rokmi overený recept, pričom suroviny sa môžu líšiť. Základ však býva prevažne ten istý, pričom dvomi najdôležitejšími surovinami zostávajú vajcia a alkohol. Vo „vaječňáku“ sa medzi ľuďmi najlepšie osvedčil obyčajný rum. Ak koňak naplníte do peknej fľaše a vyzdobíte ju, môže vám poslúžiť aj ako milá pozornosť, keď pôjdete cez sviatky navštíviť príbuzných.