Okuliarnici, prečo vám mrkva ešte stále nezlepšila zrak?

Varená, dusená, pečená. Kašičková, pyrová, strúhaná. Mrkva sem, mrkva tu, mrkva tam. Mrkva všade! Mrkva alias „zubatá“ (ako tá z Perinbaby), nás prenasleduje od narodenia. No dobre, už od narodenia nie, no od takých 2-3 rokov sa nám s kosou v ruke určite vysmievala. A z čoho je tej oranžovej potvore tak smiešne?

Pučíme ako za ligu, no „patrónmi“ sme stále!

Pýtate sa, akými patrónmi, preboha. No predsa tými slepými, samozrejme. Koľko sme sa len napočúvali o zázračných vitamínoch alias dioptriách, ktoré nám zaručia orlí zrak? Síce existuje nekonečné množstvo ľudových múdrostí, ktoré sa počas detstva dostávali do nášho podvedomia, no mnohé z nich (pri všetkej cti k našim materiam) treba zaradiť k mýtusom. Jednou z takýchto „múdrostí“ je aj tá o mrkvových šošovkách. Zelenina síce prospieva očiam, no ide o pravdu len do určitej miery, pričom tá je naozaj nízka.

Rozsudok pre beta-karotén: „vinný!“

Celá podstata zveličenej, poriadne nafúknutej pravdy, sa ukrýva v beta-karoténe. Ten mrkva obsahuje vo veľmi veľkom množstve. Táto látka nie je len tým, čo pleti najmä počas letných horúčav nesmierne prospieva, ale podieľa sa na dôležitej chemickej premene, z ktorej vzniká vitamín A. Ten je skutočne blahodarný pre naše oči. Bohatým zdrojom tohto vitamínu je však aj mlieko, syr a ďalšie mliečne výrobky. Nájdeme ho aj vo vaječnom žĺtku alebo v pečeni. Tieto produkty však ani zďaleka nie sú, aspoň čo sa týka vzhľadu, tak atraktívne, ako taká mrkva. Peknú, oranžovú farbu, ma za následok znova beta-karotén, ktorému tak treba (ne)ďakovať za to, že nám naši rodičia pchali mrkvu do úst už v tak útlom veku. Aké dieťa by predsa odolalo nastrúhanej, oranžovej a tak sladkej mrkvičke?

Dosť bolo mýtov. Čo tak si nastrúhať zdravie?

Podľa nášho názoru aj tak prababičky vždy tušili, že sa mrkvu deťom neoplatí pripravovať na X spôsobov len vďaka ostrejšiemu zraku. Zelenina totiž významným spôsobom chráni žalúdok a črevnú sliznicu, zvyšuje chuť na jedlo a zlepšuje zažívanie. Varená mrkva na troške tuku je z hľadiska využiteľnosti spomínaného beta-karoténu lepšia ako mrkva surová. Tá surová vďaka vysokému obsahu vlákniny zase podporuje správnu funkciu čriev. Naopak varená mrkva sa používa na hnačky, pričom pomáha z tela odplavovať škodliviny. Okrem toho obsahuje vitamíny B, C, E a minerály ako sú horčík, fosfor, draslík a vápnik. V neposlednom rade mrkva rozjasňuje a spomaľuje starnutie pleti. Tak zajace, nabrúste si zuby a hor sa do chrumkania mrkvy.

Stravovanie školákov 2. časť

Správna desiata = lepšia sústredenosť = Jednotky v žiackej knižke

Zavrelo dieťa dvere cestou do školy so škvŕkajúcim žalúdkom? Zaslúžite si pochvalu! Divíte sa, prečo? No preto, lebo keď mu v ňom ešte škvŕka, znamená, že práve dnes ratolesť neraňajkovala len kvôli nejakej nečakanej, zriedkavej okolnosti. Keď mu už v ňom škvŕkať nebude, žalúdok je na pravidelné neraňajkovanie zvyknutý. Vtedy bije na poplach! O význame raňajok ste sa už dočítali v predchádzajúcom článku. Okrem výhod pre organizmus, ktoré sú v ňom spomenuté, sú však raňajky nesmierne dôležité v nadväznosti na druhé jedlo školákov, desiatu.

Lepší rožok so šunkou na lavici než peniaze v aktovke

Pripraviť dieťaťu desiatu znamená pre mnohých rodičov rozkrojiť rožok, namazať maslom a vsunúť do neho šunku, syr alebo čo máme práve poruke. Mnohé stránky či časopisy a v nich články odborníkov na zdravé stravovanie takýto „štýl“ desiat samozrejme odsudzuje, Melina sa na to pozerá trochu z iného uhla. Samozrejme sa ani u nás z namasteného rožka nevytešujeme.

Babky a dedkovia vám iste potvrdia, že niekedy bolo spracovanie výdatnej desiaty samozrejmosťou. V dnešnej, uponáhľanej, vysokorýchlostnej, no zároveň „nič nestíhajúcej“ dobe, mnohí na desiatu nevyzreli. Aj preto sú stojace automaty a bufety v najväčšom laufe. Šupnúť nejaké to euríčko deťom medzi kryt smartfónu a smartfón, s vystrčeným ukazovákom ho požehnať na kúpu nejakej bagetky či sendviča a mať z toho dobrý pocit, sa stalo fenoménom dnešnej doby. A práve preto si myslíme, že je stále lepšie, keď si dieťa na lavicu z aktovky vyberie nejaké pečivo s čerstvým maslom či džemom, ako tie É-čkami nabažené fast-foody.

Vhodná desiata zaručí lepšiu budúcnosť! Tárame? Možno áno a možno nie

Ak predsa patríte medzi tých, ktorým aspoň trochu záleží na celkovom vývoji vášho školáka, pričom mu dennodenne pripravujete nejakú tú desiatu, resp. ste ho naviedli k samostatnosti a druhé jedlo počas dňa si „vyrába“ sám, nachádzate sa na tej správnej lodi. No a na tom najkrajšom ostrove zakotvíte vtedy, resp. vaše deti, keď budete prípravou desiaty tráviť viac času a trochu sa s ňou vyhráte.

Možno sa teraz nazlostene pýtate, prečo by sme to mali robiť? Veď ani my sme nemali taký luxus a keď chcú, tak nech sa to naučia sami. Potom sa však nedivte, že sa takýto prístup odzrkadlí na jeho výsledkoch! Školák, ktorý nedesiatuje a mnohokrát ani neraňajkuje, totiž nemá dostatok energie na zvládnutie školskej výučby, pretože dopoludňajšie hladovanie má za následok nesústredenosť a zhoršenú schopnosť vnímania výkladu.

Čo teda školákovi zabaliť?

Nevhodná alebo žiadna skladba stravy na desiatu vedie k nadbytočnému príjmu nasýtených mastných kyselín a nevhodných sacharidov, kde absentuje vláknina a vápnik. Ideálna desiata by mala obsahovať vyvážený pomer výživových prvkov, ako sú komplexné sacharidy, bielkoviny, telu prospešné zdravé tuky, vitamíny, minerálne látky a vláknina.

Základom školskej desiaty má byť ovocie alebo zelenina, až na druhom mieste cereálna tyčinka alebo celozrnné pečivo s kvalitným rastlinným tukom, s nátierkou z kvalitného tuku, s tvarohom alebo zakýsaným mliečnym výrobkom. Jogurt, mlieko, kefír, cmar, vajcia, syr, tvaroh, ryby, maslo, nátierky z nich. Celozrnné, ale aj biele pečivo, müsli a cereálie, ovocie či zelenia k tomu. To všetko bude v ruksaku, na lavici a následne v školákovom žalúdku len a len velebené.

Rozdiely kyslomlieč. produktov 2. časť

Zákys vs. jogurt vs. smotana

Medzi kyslomliečnymi výrobkami, poväčšine nápojmi, v zásade veľké rozdiely nie sú. Odlišujú sa predovšetkým podľa toho, aký typ mikroorganizmov sa používa na ich kyslý zrod. V 1. časti o rozdieloch medzi kyslomliečnymi výrobkami sme si medzi sebou porovnali kefír, cmar a acidofilné mlieko. Nasledujúce riadky zas budú patriť síce menej výživným kyslomliečnym výrobkom, no stále sa jedná o dostatočne zdravé a hlavne chutné produkty z mlieka.

Zákys, zákvas, zakysanka. Čo je čo?

Začnime nápojom, ktorý pravdepodobne nemá tendenciu tak často cez rok zablúdiť do našich chladničiek. A možno ho všetci ani dobre nepoznajú. Práve od toho tu je pre vás tento odsek. Reč je totiž o zákyse, čiže zakysanke, ktorý nie je také slávny ako celebrity typu cmar či kefír, no medzi kyslomliečnymi výrobkami zastáva dôležitú pozíciu. Vzniká kysnutím mlieka a smotanovej kultúry, ktoré obsahujú špecifické kyslomliečne baktérie. Vyrába sa bez príchuti, ale aj v mnohých ochutených variantoch. Keďže obsahuje málo laktózy, je samozrejme lepšie stráviteľné ako obyčajné, sladké mlieko. Často si však zákys pletieme so zákvasom, no druhý menovaný pán na holenie sa vyrába s použitím kvasiniek, pri ktorej môže vznikať dokonca aj malé množstvo alkoholu.

Jogurt radšej jete alebo pijete?

Ďalší na rade je azda ten najhustejší kyslomliečny výrobok spomedzi ostatných. Reč je o jogurte, ktorý vzniká použitím špecifických mikroorganizmov, ktoré poznáme pod pojmom jogurtová kultúra. Vyznačuje sa konzistenciou, ktorú výrobcovia dosiahnu rôznymi technikami zahusťovania alebo pridaním sušeného mlieka. Ak sa pri jeho spracovaní s pridaním jogurtovej kultúry zmes nezahustí, vznikne chutné jogurtové mlieko. Jogurtové drinky, nápoje alebo koktaily, sú komerčné pojmy. Nemusia preto do bodky spĺňať požiadavky predpísané pre mliečne výrobky. U jogurtového mlieka je skôr tendencia znížiť mliečnu sušinu. Tak úplne bez pravidiel však nie sú. Ak je výrobok označený ako “jogurtový”, musí najmenej polovicu tvoriť jogurt.

Smotana. Najvšestrannejší kyslomliečny výrobok.

Smotana je produktom z mlieka s vysokým obsahom tuku. Ide o koncentrovanú emulziu mliečneho tuku v mliečnej plazme, čiže je to mlieko obohatené o tuk. Vzniká kvasnými procesmi a fermentáciou, pričom najčastejšie v kuchyni používame kyslú smotanu. Tá sa hodí na prípravu slaných aj sladkých jedál a môžeme ju použiť do studenej a aj teplej kuchyne. Tú správnu kyslosť výrobok získava vďaka mliečnemu kvaseniu mikroorganizmov, ktorý je bohatým zdrojom mliečnych bielkovín.

Kyslá rekapitulácia

Tak, máte za sebou porovnanie šiestich najpoužívanejších kyslomliečnych výrobkov pod slnkom. Ak vám však ešte stále nestačí, prečítajte si niečo aj o srvátke, ktorú väčšina z nás vyhadzuje. Po otvorení článku to už viac nespravíte. Vráťme sa ale späť.

Všeobecne je známe, že spotreba sladkého mlieka výrazne prevyšuje tú kyslú spotrebu. Avšak už menej známe u ľudí je, že baktérie mliečneho kysnutia zohrávajú v mlieku nenahraditeľný nutričný význam. Bakteriálnymi kultúrami sa zlepšuje hlavne stráviteľnosť mlieka. Dochádza k čiastočnému štiepenie proteínov, lipidov a sacharidov, pričom najlepšie telo dokáže zužitkovať bielkoviny. Zvyšuje sa tiež vstrebateľnosť minerálnych látok. A aby toho nebolo málo, niektoré baktérie majú vplyv aj na znižovanie cholesterolu.

Práve tieto dôvody by vás mali presvedčiť o častejšej spotrebe kyslomliečnych výrobkov. A ak nebudete vedieť, ktorý je aký, v dvoch článkoch od Meliny to budete mať vždy všetko pokope.

Stravovanie školákov 1. časť

Raňajky sú najdôležitejšie. Pre deti dupľom!

Pri zadaní kľúčových slov „prečo raňajkovať“ do Google sa vám modrými písmenkami zobrazí vyše 15 000 výsledkov! Väčšina z nich poukazuje na to, prečo by sme mali organizmu každé ráno dopriať výdatné jedlo. Či sa o tom všade píše, či o tom všetci rozprávajú, poukazujú na to, veľa z nás aj tak stále neraňajkuje! Najhoršie na tom je, že nalačno do školy chodí čim ďalej, tým viac študentov.

Je to len o zvyku

Čím to teda je, že aj napriek dostatočným vedomostiam a poznatkom o sile či potrebe raňajok na nich zvyčajne kašleme? Uponáhľaným životným štýlom, lenivosťou či rannou nechuťou do jedla? Áno, je síce pravda, že hneď po raňajšom prebratí len málokomu chutí jesť, no aj na to sa dá zvyknúť. Väčšinou je to tak so všetkým, že to, čo nám najmenej chutí, nám paradoxne najviac prospieva. Pri raňajkách stačí prekonať prvé 2-3 týždne, potom už päty z domu bez poloplného žalúdka nevytiahnete.

Vychovajte zdravý a vitálny organizmus!

Je veľmi dôležité, aby rodičia svojim ratolestiam už od útleho veku vštepovali potrebu prvého jedla počas dňa. Keby si tak samotní rodičia niekedy zaspomínali, ako im zas tí ich rodičia s láskou pripravovali teplé kakao s nejakou maškrtou či len namastený rožok s maslom. Dnes je však doba „trochu“ iná. Určite to ale teraz nemyslíme tak, že takýmto spôsobom máme deti obsluhovať a tým rozmaznávať. Ide hlavne o poukázanie na to, čo je pre ich organizmus najlepšie. No a keď dieťa v staršom veku pochopí význam raňajok a sčasti sa v tomto osamostatní, máme vyhraté.

Bez raňajok ste na najlepšej ceste k obezite

Cez noc sa dieťa síce aktívne nehýbe, ale aj v spánku spotrebováva energiu na funkciu vnútorných orgánov, na udržanie telesnej teploty, dychu a pod. Učenie, pozornosť a sústredenie, ktoré každý žiak potrebuje mať v škole čo možno najefektívnejšie, vyžadujú adekvátne množstvo energie. Raňajky sú aj preto hlavným zdrojom energie pre mozog a nakopnutie celého organizmu. Pravidelne by mali raňajkovať všetky vekové kategórie, no najmä u detí s ich rýchlym spaľovaním je potreba dvojnásobná.

Ktoré jedlá majú zelenú?

Voliť by sa mali jedlá s vyšším obsahom zložených cukrov, prípadne v kombinácii s určitým množstvom jednoduchých sacharidov, ktoré sú ľahko stráviteľné a nezaťažujú trávenie. Okrem toho by mali aspoň sčasti spĺňať správnu senzorickú kvalitu a to chuť, farbu či vôňu, pričom príprava by mala byť čo možno najjednoduchšia. Ideálnymi raňajkami 21. storočia sú celozrnné cereálie s mliekom a ovocím. Ovsená kaša s kúskami jablka, hrozienkami a škoricou, cereálne sušienky s mliekom, müsli s orieškami, biely jogurt s ovocím, pečivo s kvalitným rastlinným tukom, džemom alebo medom. To všetko deti maximálne nakopne. Šiška s marmeládou, údeniny, párky s horčicou, miešané vajíčka so slaninou, metabolizmus len spomalia! Nie nadarmo sa preto hovorí, že akým palivom sa človek ráno naštartuje, tak sa bude cítiť v priebehu celého dňa.

Nielen rozvrh hodín, ale aj rozvrh stravy je dôležitý!

Cŕŕŕn… cŕŕŕn… a bum! Prečo, preboha, zvoní budík? Do toho sa roztvorili dvere, akoby v nich bola bomba. V nich cez zalepené oči sledujeme nejakú pani, ktorá siluetou pripomína mamu. Začíname sa sústrediť a áno, je to ona. No a z jej úst zachytávame azda tú najohavnejšiu rýmovačku pod slnkom: „Škola volá“. Prečo sa pri tom usmieva, keď nám je pomaly do plaču, nevedno.

Faktom ostáva, že sa prázdniny skončili a či už školáci chcú, alebo nechcú, do školy ísť musia. Aj preto sa rodičom môže zdať (určite sa im zdá), že posledný týždeň ich ratolesti vstávali z postele vždy tou ľavou, resp. nesprávnou nohou. Čo im dokáže počas náročného školského dňa dostatočne dobiť baterky a zároveň aspoň trochu zlepšiť náladu?

Jedine tá správna strava

Počas štúdia našich detí na základnej škole máme nad tým, čím napĺňajú žalúdky, dostatočný prehľad. Na strednej je to už o čosi horšie. No a keď sú na výške, nemáme o „blahobyte“ ich chuťových buniek šajnu. Aj preto by sme mali v deťoch už od útleho veku formovať návyk na zdravé, no hlavne pravidelné stravovanie. Jedine tak je väčšia pravdepodobnosť, že aj keď budú kdekoľvek, dokážu sa o svoj žalúdok a organizmus dobre postarať úplne sami.

Menej je viac? Nie, viac je menej!

Tak ako je dôležité zvoliť správnu skladbu jedálnička, je dôležité jesť hlavne pravidelne. Optimálny počet je 5-6 menších porcií za deň. Táto fráza je omieľaná takmer na každej stránke o zdravom stravovaní a nielen tam. No asi to bude mať aj niečo do seba, že? Týmto spôsobom sa totiž rozloží príjem energie a telo si ju potom nemá potrebu ukladať na horšie časy. Pokiaľ jeme len 2x denne, telo energiu šetrí pre chvíle, keď ju bude potrebovať. A keď si myslíme, že pri takejto pravidelnosti jedenia bude naša postava dokonca vyzerať atraktívne, sme vedľa, jak tá jedľa. Telo je naopak na tej najlepšej ceste obaliť svoje telo tukom.

Najskôr zahasiť smäd, tak nasýtiť hlad

Strava dieťaťa sa podobá tomu, čo konzumuje rodina, preto je aj táto časť výchovy nesmierne dôležitá. Dieťa prijíma rodinné zvyky za svoje a vytvára si tak vzťah k potravinám. Je už dobre známe, že v priebehu celého detstva a dospievania je dôležitý dostatočný príjem vápnika, teda mlieka a mliečnych výrobkov. Vápnik sa totiž do kostí ukladá práve v tomto období, v dospelom veku dochádza k jeho úbytku.

Nedostatky vo výžive sa môžu prejaviť pri stravovaní dieťaťa vtedy, keď dávajú prednosť lákavým fast-foodom. Tie majú veľa tuku a energie, no neposkytujú potrebné živiny. Okrem toho netreba zabúdať ani na pitný režim. Nedostatok tekutín vedie k problémom v škole v dôsledku vyššej únavy, nesústredení či bolestiam hlavy.

Kedy a čo na tanier či do aktovky?

Všetci rodičia by teda mali neustále pamätať na to, že pestrá strava, okrem sacharidov, bielkovín a tukov, by mala obsahovať aj vitamíny, minerálne látky, stopové prvky a vlákninu. Najbližší pondelok bude mať na našom blogu premiéru 5-dielny seriál o tom, ktoré jedlá by mali školáci vkladať do úst na raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru. V utorky vás na Facebooku budeme zoznamovať s mliečnymi výrobkami pre deti od Meliny, v stredy si z nich budeme robiť raňajky. Aj vy teda máte šancu dožičiť svojim deťom plnohodnotné stravovanie počas celého roka.