Rozdiely kyslomliečnych nápojov 1. časť

Kefír vs. cmar vs. acidofilné mlieko

Kefír, cmar, acidofilné mlieko, zakýsané mlieko, zakvasené mlieko, jogurty… Všetky tieto slová sa dajú zhrnúť do jedného, resp. dvoch. „Kyslomliečne výrobky“. Avšak pozor, slová sú slová, do jedného vreca sa tieto produkty hádzať nedajú. Aj keď všetky sú kyslé, každý jeden sa od seba diametrálne odlišuje.

Nie je kyslosť ako kyslosť!

Už to poznáme. Raz máme v chladničke okrem klasického, sladkého mlieka, nejaký cmar, inokedy kefír, občas acidofilné mlieko. Často sa stáva, že konkrétny mliečny výrobok zablúdi do nákupného košíka vtedy, keď je v zľave alebo naň máme jednoducho chuť. Väčšinou nám je jedno, s akým kyslým mliekom zapíjame tradičné halušky, pirohy, placky či džatky (kto by nevedel, aké je to posledné jedlo, tu klik). Čo máme poruke, to k múčnym jedlám pijeme. Niekedy, naozaj len niekedy, keď práve nemáme zapratanú hlavu myšlienkami od výmyslu sveta, sa pozastavíme nad tým, prečo majú jednotlivé kyslomliečne výrobky iný názov, keďže zisťujeme, že sa nejedná o meno spoločnosti, ale druh mlieka. Bude to zrejme tým, že jedno je kyslejšie, druhé zas hustejšie, tretie perlivejšie, štvrté… Ani zďaleka sa však nelíšia len v tomto!

Čo ma mlieko spoločné s hubami? Veľa!

Ako prvého adepta sme si na paškál prizvali kefír, o ktorom sa toho dá popísať asi najviac. V tomto článku však budeme struční a jasní! Nápoj vám odprezentujeme trošku menej agresorským či vtipným spôsobom, ako „kreatívni“ marketéri pod značkou Kefírer. Na kyslé mlieko s podobizňou Hitlera nech si už každý utvorí svoj názor. U nás v Meline ide o nápoj, ktorý je vyrobený kvasením pomocou tradičnej kefírovej kultúry, ktorej základom je Tibetská huba, pôvodom z Kaukazských hôr. Pripravuje sa z kozieho, kravského alebo ovčieho mlieka a samozrejme, kefírového zrna. Má konzistenciu podobnú riedkemu jogurtu a kyslastú, mierne perlivú chuť. Najlepšie na kefíre je, že sa v ňom nachádzajú vzácne baktérie, ktoré spôsobujú ľahkú stráviteľnosť pre ľudí, ktorí majú problém s intoleranciou laktózy.

Kyslo-štipľavé, no zlaté víťazstvo

Oproti kefíru, o ktorom vám určite povie viac gastroentológ a obezitológ v jednej osobe MuDr. Peter Minárik, PhD. (Všetko o kefíre: 1. časť; 2. časť), stojí cmar. Ten vzniká pri výrobe masla, ktoré sa spracováva zo smotany. Producenti ho ďalej pripravujú špeciálnou kultúrou a jeho výživovú hodnotu zvýšia pridaním probiotických baktérií. Jediný výraznejší rozdiel oproti iným kyslomliečnym výrobkom je v tom, že do cmaru prechádza viac tukových guličiek, čo sú niektoré špecifické bielkoviny. I keď sa mnohým môže zdať, že sa jedná o vysokolalorický nápoj, nie je tomu tak! Piť cmar sa dokonca odporúča pri diétach, pričom obsahuje kvalitný proteín, ktorý ocenia najmä športovci. V cmare sa dokonca nachádza 2x viac lecitínu ako v plnotučnom mlieku. Chuť je perlivá a môže na jazyku evokovať kyslastú štipľavosť. Toť vsjo!

Najkyslejšie z najkyslejších

Takýto prívlastok si zaslúži acidofilné mlieko. Na jeho výrobu sa používa acidofilná, čiže probiotická kultúra, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje zloženie črevnej mikroflóry. Pretože je samé o sebe ostro kyslé, acidofilný zákys sa zvyčajne mieša v pomere 1:9 s tým smotanovým, ktorý je pomerne sladší. Pri jednoduchom porovnaní s kefírom sme zistili, že acidofilné mlieko obsahuje baktérie mliečneho kvasenia (podobne ako napríklad jogurty), kefír vzniká zase priamym kvasením pomocou kvasiniek. Spomedzi ostatných dvoch kyslomliečnych výrobkov v tomto článku je acidofilné mlieko najkyslejšie, no najmenej perlivé. Na zdravie!

To be continued…

Tak, to boli 3 odseky textu o najznámejších kyslomliečnych výrobkoch, ktoré sa výzorom síce podobajú ako jednovaječné trojčatá, ich zloženie, výroba, charakter, výživové hodnoty či samotná chuť, si už sú dosť cudzie! V článku ste si možno (nie možno, ale určite) nenašli jogurt, podmaslie, zakýsané mlieko či smotanu. No aby sme vás porovnávaním kyslomliečnych výrobkov úplne nevyčerpali, posúvame ďalšie nápoje do druhej časti. Tá vám vybehne na Facebooku už čoskoro!

Doprajte červom poslednú večeru

Aké ovocie vám ako prvé napadne v období, keď sa vonku naplno rozbehne letná sezóna, keď sa deti začnú vytešovať z prázdnin či keď sa rozhodneme ukuchtiť nejaký osviežujúci koláč? Nepochybne sa vaše zreničky prefarbili načerveno a pripomenuli mozgu najobľúbenejšie skoré ovocie u nás, čerešne! Pri trhaní sladkých bobúľ zo stromu sa už nevieme dočkať, kedy sa náš jazyk prepojí s tradičnou chuťou tohto ovocia A v tom to príde. Bum! Načerveno sfarbené zreničky v priebehu sekundy vyblednú ako smrtky. Po zistení, že si našu pochúťku pokojne mlsajú biele červíky, nás akosi prejde chuť.

Nielen interpreti velebia magickú moc

„Ako mladé dievča, už je to za nami, po stromoch som liezla s našimi chlapcami. A vždy keď na strome zlomili halúzku, hádzali mi chlapci čerešne za blúzku…“ Kto z nás by nepoznal pieseň od Hany Hegerovej, ktorej „song“ bol vďaka úspechu už aj viackrát prespievaný speváčkami ako Zuzana Smatanová či Ema Drobná. Pieseň samozrejme symbolizuje jar, mladosť, no predovšetkým prvé lásky. S kvitnutím čerešne sa čoraz viac prebúdzajú sily prírody a aj my ľudia začíname viac túžiť po prítomnosti opačného pohlavia. Predovšetkým v čase kvitnutia posilňuje sexuálnu činnosť, má vplyv na potenciu, omladzuje telo i tvár, zjemňuje povahu a mobilizuje odvahu, čo platí pre mužov aj ženy. Už naši prarodičia hovorili o silných účinkoch bozku počas magického mesiaca máj a práve pod čerešňou, ktorá symbolizuje pestrosť a plodnosť, oplýva pusa tou najčarovnejšou mocou. Avšak…

Láska ide cez čerešňový žalúdok, nie červový

Mládenci mohli lámať halúzky a zároveň hádzať čerešne za blúzky šumným dievčatám koľko chceli, aj tak moc nepochodili. Pretože keď spoza tej blúzky začali vychádzať červíky, dievčence sa skôr s nechuťou rozutekali domov prezliekať šaty, ako so šuhajmi flirtovať, tobôž nie prejavovať lásku. Treba si uvedomiť, že bohatá úroda čerešní ešte neznamená, že budeme zbierať bezchybné čerešne. Až pri zbere totiž zisťujeme, koľko plodov je a koľko nie je červivých. No keď je postihnutých pár čerešní, onedlho sa nakazia aj ostatné.

Zatočte s vrtuľou nadobro!

O tom, aké kvalitné budeme mať čerešne, sa čiastočne rozhoduje už od polovice mája do polovice júna, kedy pod šupku nedozretých, zelených plodov, kladie svoje vajíčka Vrtuľa Čerešňová. Ide o drobnú muchu čierno žltej farby, pričom samičky po 10 dňoch od vyliahnutia kladú na čerešne vajíčka. Behom týchto dní, ale aj neskôr, vyhľadávajú vrtule sladkú dužinu. Tá potom hnedne, mäkne a hnije. Existuje však niekoľko rád, ktoré tomu efektne zabránia.

Základom je samozrejme prevencia, ktorá spočíva vo včasnom a kompletnom zbere celého stromu, čím sa odstráni väčšina lariev ešte pred zakuklením v pôde. Čerešne nezabudnite zozbierať aj zo zeme! Pred zberom sa tiež odporúča posypať pôdu páleným vápnom. Larvy totiž v styku s ním uhynú. Ak sa však už hmyz objaví, do každej koruny stromu je potrebné umiestniť žlté lepkavé lapače. Tie si viete kúpiť v záhradkárstve, alebo si ich vyrobiť doma. No a keď ste aj tak všetky z týchto prevencií zanedbali (o rok to bude iné, že?), pričom sa vám pri pohľade na misku plnú lahodných čerešní (lahodných červíkov) zbiehajú slinky, ponorte ich do zimnej vody a vydržte aspoň 20 min. Túto techniku už asi poznáte, tak ostáva už len zaželať dobrú „antičervovú“ chuť!

Sladké, letné, osviežujúce. Žiaden červený, ale žltý melón!

Čo nás v lete dokáže najviac osviežiť a zároveň dostatočne zasýtiť? Zmrzlina či limonáda to asi nebudú, že? Ale taký melón, to je už iná káva! Na melónovú chuť už nedáme dopustiť, preto práve v tomto období, keď vychádzame z obchodu, skoro vždy okrem tašky s nákupom zaťažujeme ruky poriadnou dyňou. Toľkokrát máme ťažkú guľu v rukách, že sa nám cvičiť bicepsy cez leto ani neoplatí. Pri neustálom zbieraní čiernych kostiek zo zeme našich domácností dokonca dávame zabrať aj brušnému svalstvu. No a ku koncu leta nechceme červený melón už ani vidieť. Aj preto ho treba kombinovať s jeho síce menej slávnejšími bratmi, no stále veľmi chutnými a zdravými.

Červeňák vs. Žluťák!

Je najväčší, najdostupnejší a cenovo najprijateľnejší. Niet sa čomu čudovať, že červený melón je spomedzi všetkých sladkých dýň najvyužívanejší. Či je z nich však aj najchutnejší, o tom sa už dá polemizovať. Sem tam sa do nákupného košíka zakotúľa menší z bratov Melónových, ten sfarbený dožlta. No a i keď sa na verejnosti prezentujú spoločným priezviskom, ich chuť, vôňa a charakter sa diametrálne odlišujú. Zatiaľ čo červený je viac vodnatý, žltý je zas omnoho sladší. Červený má množstvo jadierok v celej dužine, žltý iba v strede. Prvý menovaný je omnoho väčší, druhého dužina je zas ľahšie prístupná. S porovnávaním by sme mohli pokračovať ešte na veľa riadkoch. A keďže ten červený už iste poznáte dokonale, ďalšie dva odseky budú zafarbené dožlta.

90% melónu tvorí voda! Znamená, že ho nejeme, ale pijeme?

Ešte aj dnes sa nájdu takí, pre ktorých je melón ovocie. Možno aj preto, že slovo „melón“ pochádza z gréčtiny a znamená „veľké jablko“. No a jablko už, samozrejme, ovocie je! Melón je však stále dyňa. A dyňa je zelenina. Ťažko sa nám tomu pri pohľade na vyzývavo červený melón s jeho sviežou chuťou verí. Pri takom žltom melóne sa nám to už stať nemôže. Vďaka jeho žltej farbe a tekvicovému tvaru ide o omnoho dôveryhodnejšiu zeleninu. Z botanického hľadiska patrí do čeľade tekvicových rastlín rovnako ako taká uhorka či spomínaná tekvica. Melóny sú špecifické najmä tým, že obsahujú veľké množstvo vody. V niektorých prípadoch sa obsah vody šplhá až na 95%. Ani žltý melón nie je výnimkou. Aj preto je vhodné si položiť otázku, či okrem dotankovania potrebných tekutín má melón nejaký význam pre ľudský organizmus?

Najzdravší kanárik

Na poslednú otázku existuje len jediná odpoveď. „Jasné, že má!“ Už len samotná voda, ktorej je tak veľa, v sebe ukrýva benefity. Žltá tekutina nie je ani zďaleka totožná s vodou z vodovodu! Nejde o vodu, ktorá len prenáša soli a roztoky, ale živá biologická voda, ktorá je v priamom kontakte s plazmou rastlinných buniek a ktorá prešla tisíckami chemických reakcií. To vysvetľuje, prečo nič nepomáha obličkám lepšie, ako šťava z melóna. Na chuť žltému melónu by okrem toho mali prísť hlavne nežnejšie pohlavia, keďže účinne pomáha pri nepravidelnej a silnej menštruácii. A aby toho nebolo málo, žltá dyňa má výborný účinok aj na našu pokožku. Napína ju a v lete nám ju kvôli veľkému obsahu betakaroténu pomáha udržiavať opálenú. Samozrejme obsahuje aj veľa vitamínov, najmä A, B, C a tiež vápnik či draslík. Vďaka sladkej chuti sa ideálne hodí nielen nakrájaný na kocky ako letné osvieženie, ale svoje miesto dokáže zaujať aj v kuchyni. Či kocky hodíte do šalátu, vychutnáte si ich ako prílohu k nejakému mäsu, spravíte si z nich smoothie, studenú polievku, alebo si žltý melón dokonca ugrilujete, nič z toho nebudete ľutovať.

Zdraví byť chceme, no nad cviklou ohŕňame nos!

Začnime rovno od podlahy. Cvikla patrí do TOP 5 najkontroverznejších zelenín vôbec! A ako sme na tento premúdrený fakt prišli? Veľmi logicky. Tak ako totiž stále väčšina z nás nedokáže prísť červenej repe vôbec na chuť, tak sa radí medzi vôbec tú najzdravšiu zeleninu. Áno, tak ako všade, tak aj tu funguje rovnica, že to čo chutí najhoršie, to je aj najviac zdravé.

Niekde pre dobytok, inde kráľom

Pozrime sa na využitie a pohľad na cviklu niekoľko rokov dozadu, keď ešte ľudia nevedeli, čo je to počítač, internet, Google, blog, zdravé stravovanie, Modrý koník a pod. Zatiaľ čo v niektorých oblastiach si ľudia už odmalička vybudovali negatívny chuťový pohľad na cviklu, ktorú im sterilovanú a kyslú v školských jedálňach hádzali ku všetkému, čo prišlo, si bez nej zas inde nedokázali prestaviť žiadnu väčšiu hostinu. Takí Poliaci, Rusi či Dáni, by sa v tradičnej cviklovej polievke s názvom Boršč najradšej kúpali každý deň. Kontroverzia koluje dokonca aj okolo sfarbenia cvikly. Pre niektorých je červenofialové sfarbenie atraktívne, druhých krvavočervená farba odrádza. Či už sa nám rozporuplná farba páči, alebo nie, aj ona obsahuje mnoho významných látok pre organizmus.

Objav silu ruského medveďa!

I keď sa v známej rozprávke samému dedkovi repu vytiahnuť nepodarilo, v takom Rusku sa to nemôže stať. Cviklu ťahajú zo zeme hlava nehlava. Americkému vedcovi z oblasti výživy P. C. Braggovi to nedalo a tak podnikol niekoľko expedícií priamo do Ruska. Zaujímali ho predovšetkým tí Rusi, ktorí sa dožívali obdivuhodného veku. Prišiel na to, že práve cvikla sa v ich dennom menu vyskytovala najčastejšie. Zaujímavé bolo tiež pozorovanie nemeckých zajatcov počas 2. svetovej vojny v Rusku, ktorí sa úspešne vyhýbali chrípke či týfusu, čo boli počas vojen časté ochorenia. Hádajte, čím ich „zborná komanda“ dennodenne kŕmila.

Cviklová chemoterapia

Tak ako každú zeleninu, aj cviklu je samozrejme najlepšie pre organizmus konzumovať čerstvú a surovú. Je ľahké však o tom písať, ťažšie to už je zrealizovať. Preto si repu zavárame, pečieme, robíme si z nej nátierku, pridávame ju varenú do šalátov, polievok, či len ako prílohu k hlavným jedlám. Najdôležitejšie je, aby sme ju vôbec jedli. To, že je cvikla veľmi zdravá, že má veľa vitamínov, posilňuje imunitný systém, znižuje krvný tlak, rozširuje cievy, to vieme veľmi dobre. Vráťme sa ale ešte späť k cviklovej farbe. Tá je silným antioxidantom, ktoré chráni bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi, pričom vykazuje protizápalové a detoxikačné účinky. Okrem toho farbivo rozširuje tepny a spevňuje steny vlásočníc. No a úplne najväčšou „šupou“ je, že cvikla je nielen prírodný, ale hlavne účinný liek proti rakovine. Treba však pamätať na to, že protirakovinovými účinkami disponuje šťava z červenej repy či surová cvikla. Liečivé účinky po uvarení sú oveľa slabšie. Prekonajte sa a doprajte telu tú správnu dávku výťažkov z cvikly.

Grilovací guru 5. časť

Najdôležitejšie z najdôležitejších

Táákže mudrlanti. Trochu si teraz zrekapitulujme prvú (na tento rok aj poslednú) sériu grilovacej „päťlógie“, ktorú sme vám každý pondelok premietali na našom blogu pod názvom Grilovací guru! No a ak sa z vášho mozgu dymí ako z rozpáleného grilu, pričom ste sa možno v článkoch dostatočne nezorientovali a mali z nich skôr Španielsku dedinu, ako náučnú encyklopédiu grilovania, tento článok je presne pre vás! Osviežte sa smoothiem a schlaďte si tak hlavu. Čítanie vám ihneď pôjde ľahšie.

Suma sumárom

V prvej časti sme vás chceli čo možno najbližšie zoznámiť s čarom grilovania a jeho zaujímavou históriou. Pokračovali sme tým, ako dokážete s mierne zákerným úsmevom na tvári zamávať a dať zbohom nezdravému grilovaniu. Následne sme sa písmenkami snažili premietnuť, aké kroky zvoliť pre nadobudnutie gurmánskeho zážitku vo vlastnej záhrade. Predposledný diel patril mliečnym výrobkom, konkrétne syrom, ktoré sa nielenže úspešne kvalifikovali na grilovaciu olympiádu, ale vo viacerých disciplínach bojujú o tie najcennejšie kovy. No a tak ako v každej starej počítačovej hre na vás v poslednom levely číhal najsilnejší „danger“, tak možno označiť aj silu poslednej časti seriálu o grilovaní. Avšak s tým rozdielom, že nášmu dangerovi sme do rúk miesto zbrane vložili grilovaciu bibliu, v ktorej sa nachádza súhrn tých najpodstatnejších bodov.

Desatoro grilovania

1. Ja som gril, tvoja letná rozkoš! Nebudeš mať iné grily okrem mňa, aby si sa o ne staral.

Zo všetkého najskôr je potrebné skontrolovať a prípadne vyčistiť to najdôležitejšie. Gril následne naolejujeme či namastíme, aby bol ideálne pripravený na grilovanie.

2. Nevezmeš zimné mäso nadarmo.

Mäso nikdy nedávajte na gril ihneď po vytiahnutí z chladničky! Položte ho na stred grilu, aby sa stiahlo a neopustilo šťavu, potom ho na miernom ohni dopečte na okraji.

3. Pamätaj na všetkých. Mužov, ženy, deti, s diétou, bez diéty, vegetariánov…

Ak je potravina taká, ktorá prirodzene neobsahuje veľa tuku, napr. chudé mäso, ryba, filety, syr, zelenina, ovocie a pod., dokážu si grilovanie vychutnať nielen maškrtní muži s pivnými pupkami.

4. Cti omáčky svoje i marinádu svoju.

Zmesi korenia, marinád i omáčok, sú alfou a omegou grilovacieho úspechu. Dajú sa kúpiť už pripravené, ale oveľa zaujímavejšie je využiť fantáziu a spraviť si ju podomácky.

5. Nepokvapkáš

Dôležité je zamedzenie odkvapkávania tuku do pahrebiska pomôckami na grilovanie, akými sú hliníkové tácky, alobaly či rôzne fólie. Pri pečení miesto vidličky použite kliešte.

6. Neposolíš

Dajte pozor, aby ste mäso nepresolili. Vždy je lepšie použiť čerstvé bylinky, chilli, rascu a iné. Soľ vyťahuje z mäsa šťavu a to je potom suché. Soľte preto až pred podávaním.

7. Nenaolejuješ

Kvalitné mäso nie je nutné nejak špeciálne „tuningovať“ a bez oleja bude samozrejme menej tučné. To je všetkým jasné! Dbajte preto naozaj na kvalitu mäsa, inak „oleju zdar“!

8. Nepreriekneš krivého svedectva proti syrom.

Na oheň už dávno nepatrí len kuracina, hovädzina, bravčovina či rybacina. Fenoménom poslednej doby sa stalo grilovanie rôznych druhov syra.

9. Nepožiadaš mäso blížneho svojho.

Najlepšia na grilovanie je bravčová krkovička s hrúbkou 1,5 cm, ideálna je aj hovädzina s hrúbkou 3 cm. Dobre pripravená kuracina či rybie mäso vedia byť však tiež šťavnaté.

10. Nepožiadaš prílohy blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho je.

Nezabúdajte na všetko ostatné okolo grilovania. Omáčky, nápoje, pečivo, zelenina a šaláty. Nezaručia síce pochvalu od hostí, no bez nich radšej ani negrilujte.

11. prikázanie, lásku nezabiješ!

Tak, dobojované. Ak ste to dotiahli až do samotného konca bez vynechania čo i len jedného odseku z 5-dielnej série článkov o grilovaní, musíme vám zagratulovať. Získali ste pomyselnú licenciu grilovacieho špecialistu od Meliny. Pevne veríme, že ste si v piatich článkoch našli práve to svoje. Na záver by sme už len doplnili jednu maličkú radu, ktorá však svojim charakterom prevyšuje všetky ostatné. Zapamätajte si, že komfortné jedenie, mäso, syry, grilovanie a pod., nie je ani zďaleka to najdôležitejšie na grilovaní. Aj keby sa príprava z vašej strany nepodobala excelentnému gastronomickému zážitku, hlavy za to nestínajú. Najdôležitejšie je, s kým takto využitý čas zdieľate. Ak totiž máte milujúce osoby pri grilovaní, pričom ďalší príbuzní a známi majú doraziť, máte vyhraté! Iba v spoločnosti ostatných sa totiž môžete stať skutočným guru v grilovaní.